O nemocnici

12.8.2025

Podľa odhadov odborníkov má v predškolskom veku problémy s výslovnosťou a rečovým prejavom až každé desiate dieťa. Nesprávna výslovnosť či rečové ťažkosti sú častým dôvodom, prečo je odporúčaný odklad povinnej školskej dochádzky. Včasná logopedická intervencia pritom môže nástup do školy výrazne uľahčiť. Rozprávali sme sa o tom s klinickou logopedičkou Mgr. Zuzanou Mašlejovou z Nemocnice AGEL Zvolen.

Správna výslovnosť nie je len o tom, aby dieťa hovorilo čisto a zrozumiteľne. Je priamo spojená s úspešným osvojovaním si čítania a písania. „Čítanie a písanie je inou formou hovorenej reči prepísanej do symbolov, preto sa ťažkosti vo výslovnosti odzrkadlia v čítaní a písaní aj v škole,“ vysvetľuje Mgr. Zuzana Mašlejová, logopedička z Nemocnice AGEL Zvolen. Ak je reč dieťaťa v predškolskom veku ťažko zrozumiteľná, má problémy s gramatikou či porozumením, môže to negatívne ovplyvniť jeho čitateľské a písomné zručnosti. „Preto je deťom často odporúčaný odklad povinnej školskej dochádzky, ak tieto ťažkosti pretrvávajú,“ upozorňuje odborníčka.

Podľa nej v posledných rokoch pribúda detí, ktoré majú problémy vo viacerých jazykových rovinách – od tvorby viet, vedenia rozhovoru, cez používanie predložiek či gramatických rodov, až po obmedzenú slovnú zásobu. „Najčastejšie sa vyskytuje špecifická artikulačná porucha, teda nesprávna výslovnosť hlások č, š, ž, c, s, z, ď, ť, ň, l, r. Ideálne je, ak dieťa nastupuje do prvého ročníka so správnou výslovnosťou všetkých hlások,“ zdôrazňuje.

Logopedička odporúča rozvíjať reč predovšetkým hravou formou a spoločným trávením času. „Jazykové kompetencie sa najjednoduchšie rozvíjajú v prirodzenej aktivite, výber je podľa priorít dieťaťa. Ide napríklad o spoločenské logopedické hry, pracovné zošity, čítanie či rolovú hru. Netreba sa báť rýchlo striedať aktivity, keď vidíte, že dieťa neudrží pozornosť,“ hovorí Mgr. Mašlejová. Pomáha tiež hranie divadla, spievanie pesničiek a riekaniek či počúvanie audiorozprávok. Na trhu je podľa nej tiež množstvo kvalitných logopedických hier, pracovných zošitov a kníh, ktoré podporujú rozvoj jazykových zručností.

Rodičia môžu trénovať výslovnosť aj počas bežných denných situácií. „Šikovný rodič dokáže využiť mnoho komunikačných situácií na to, aby vyvodzoval, fixoval alebo automatizoval danú hlásku či gramatický jav v reči svojho dieťaťa. Malý príklad – fixujeme hlásku L: po nákupe vyberáme potraviny a pýtame sa – Čo sme kúpili? Navedieme dieťa, aby produkovalo slová s hláskou L – brokoLicu, mLieko, masLo,“ opisuje logopedička zo zvolenskej nemocnice.

Logopedickú pomoc je vhodné vyhľadať aj pri najmenšom podozrení, že dieťa zaostáva za rovesníkmi vo vývine reči. „Klinickí logopédi majú v starostlivosti pacientov od 0 do 100 rokov, preto ak rodič pociťuje neistotu, je úplne v poriadku navštíviť logopéda aj v skoršom či ranom veku,“ dodáva odborníčka. Na záver prikladá radu: „Darujte dieťaťu svoj čas, venujte sa mu každý deň aspoň 30 minút – hrajte sa, čítajte, rozprávajte sa a tvorte spolu, bez zapnutého televízora, mobilu či tabletu. A nebojte sa vyhľadať logopéda, ktorý vás navedie a dodá materiály k terapii,“ uzatvára Mgr. Zuzana Mašlejová, klinická logopedička z Nemocnice AGEL Zvolen.