O nemocnici

9.5.2025

Správne zložená strava je u detí kľúčová nielen pre ich každodenné fungovanie, ale najmä pre zdravý rast, vývoj orgánov a budovanie imunity. Na význam detskej výživy a riziká nesprávnych návykov upozorňuje MUDr. Veronika Barkáčová, primárka detského oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen.

Deti prechádzajú od narodenia viacerými rastovými a vývojovými obdobiami — od novorodeneckého a dojčenského, cez predškolské a školské, až po pubertálne a adolescentné. „Každé obdobie má svoje špecifiká a zdravá, vyvážená strava je v ňom kľúčová pre správny psychomotorický vývoj, posilňovanie imunity a funkcie jednotlivých orgánov, napríklad mozgu, srdca, pľúc aj pohybového aparátu,“ vysvetľuje MUDr. Veronika Barkáčová.

Deti podľa jej slov potrebujú dostatočný a vyvážený príjem makroživín (bielkoviny, sacharidy, tuky) aj mikroživín (vitamíny, minerály, stopové prvky). V detskom veku je dôležitý najmä vitamín D, železo, zinok a omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast a vývoj jednotlivých orgánov.

Správne stravovanie detí však začína doma – podobne, ako pri iných aspektoch učenia detí, aj pri formovaní správnych stravovacích návykov je najdôležitejší vzor rodičov či súrodencov. „Deti pozorujú a kopírujú správanie rodičov od útleho veku. Najlepšie, čo môže rodina urobiť, je jesť spolu a zdravo,“ zdôrazňuje primárka Barkáčová. Týmto prístupom tak docielite napríklad aj zaradenie potraviny, ktorá dieťaťu pôvodne nevyhovuje farbou, vôňou či konzistenciou.

Je v poriadku, ak dieťaťu nechutí všetko. Pozor si však treba dať na vyraďovanie potravín z jedálnička bez vážnejšieho dôvodu. Často totiž dochádza k vyradeniu mäsa, mlieka či lepku z detského jedálnička kvôli osobnému presvedčeniu alebo intolerancii u rodiča. Podľa MUDr. Barkáčovej však nejde o správny prístup. „Cielené obmedzovanie jedál u zdravého dieťaťa bez potvrdenej alergie nie je vhodné. Detský organizmus sa vyvíja a potrebuje všetky živiny. Ak už je potrebné niečo zo stravy vylúčiť, treba to nahradiť inými vhodnými potravinami a konzultovať s odborníkom,“ dopĺňa primárka z Nemocnice AGEL Zvolen.

Pri zavádzaní príkrmov od 4. až 6. mesiaca odporúča MUDr. Barkáčová ponúkať všetky potraviny, aj tie potenciálne rizikové, no v malom množstve. „Práve takto si dieťa vytvára toleranciu. Vynechávanie potravín bez dôvodu môže neskôr viesť k alergickým prejavom, ale aj k nedostatku dôležitých látok, ktoré môžu negatívne ovplyvniť napríklad vývoj kostí, zubov či imunitu,“ dodáva.

Nepravidelné a nevyvážené stravovanie, prípadne obmedzovanie niektorých potravín, má pre deti vážne následky. „Deti čerpajú zo stravy nielen energiu, ale aj živiny potrebné na rast. Ich nedostatok sa môže prejaviť anémiou, poruchami rastu, nesprávnym držaním tela, oslabenou imunitou, únavovým syndrómom, opakovanými infekciami a dokonca celoživotnými problémami pohybového aparátu,“ varuje odborníčka zo zvolenskej nemocnice. Obzvlášť rizikové je vynechávanie mliečnych výrobkov, čo môže viesť k slabosti kostí, častejším zlomeninám a nekorektnému vývoju chrbtice. Nevyvážená strava často vedie aj k obezite či poruchám metabolizmu.

MUDr. Barkáčová potvrdzuje, že v praxi vidí aj nárast potravinových alergií a intolerancií u detí. „Príčinu vidím v zmenenom spôsobe stravovania, nadmernom dovoze ovocia a zeleniny z rôznych krajín a postrekoch, ktoré sa používajú na ich uchovanie. Časté cestovanie s deťmi do exotických krajín je ďalší faktor. Preto u malých detí pri stravovaní odporúčam dodržiavať pravidlo: Jedz to, čo sa urodí a chová v tvojej krajine,“ radí.

Medzi najčastejšie alergény patrí kravské mlieko, vajíčka, ryby a morské plody, orechy, pšenica a sója. Intolerancie sa najčastejšie týkajú lepku, laktózy a histamínu. Až tretina populácie zareaguje na nejakú potravinu aspoň raz za život. „Alergia je imunologická reakcia, kde už malé množstvo alergénu môže vyvolať závažné prejavy. Intolerancia sa týka tráviaceho systému a na jej vznik je potrebné väčšie množstvo danej potraviny,“ vysvetľuje MUDr. Barkáčová.

Pri podozrení na alergiu či intoleranciu u dieťaťa lekárka odporúča v prvom rade konzultáciu so svojím pediatrom. „Dôležitá je dôkladná anamnéza, vedenie stravovacieho denníka s popisom príznakov, ich časového priebehu a tepelnou úpravou jedál. Diagnostika zahŕňa kožné testy, vyšetrenie špecifických protilátok IgE a eliminačno-expozičné testy,“ uvádza. Pred vyšetrením je nutné vysadiť niektoré lieky, aby neovplyvnili výsledky.