O nemocnici

Na Slovensku prichádza na svet cisárskym rezom približne každé tretie dieťa. Odborníci však upozorňujú, že je dôležité tento podiel znižovať. Napriek tomu, že ide o bezpečný zákrok, stále je to veľká brušná operácia, ktorá nesie určité riziká. Ako vysvetľuje MUDr. Dana Kobidová, MPH z Nemocnice AGEL Zvolen, cisársky rez by mal byť indikovaný výhradne zo závažných zdravotných dôvodov: „Pôrod cisárskym rezom sa indikuje vtedy, keď nie je z rôznych príčin možné priviesť bábätko na svet prirodzenou cestou. Dôvody môžu byť rôznorodé, akútne i vopred očakávané, do hry často vstupujú rôzne ťažkosti či ochorenia matky, ale tiež zdravotný stav či poloha ešte nenarodeného dieťaťa,“ hovorí MUDr. Kobidová, MPH. Medzi najčastejšie dôvody pre voľbu sekcie patria predchádzajúce pôrody sekciou, príznaky nedokysličenia plodu či nepostupujúci pôrod, často z dôvodu nepomeru veľkosti plodu a panvy matky

Na rozdiel od prirodzeného pôrodu, pri ktorom sa kladie dôraz na aktívnu prípravu matky, je príprava na sekciu skôr pasívna. V prípade plánovaného cisárskeho rezu je dobré absolvovať predoperačnú prípravu vrátane interného a anestéziologického vyšetrenia, zavedenia močového katétra a nosenia antitrombotických pančúch. „Najdôležitejšia je hlavne psychická pohoda a vedomie, že maminka má predstavu o tom, čo ju v pôrodnici čaká,“ dodáva lekárka.

Nemocnica AGEL Zvolen zaznamenala aj v roku 2024 najvyšší počet pôrodov v Banskobystrickom samosprávnom kraji – celkovo 1 299, z čoho 22,4 % tvorili pôrody cisárskym rezom. Pôrodnica novej generácie vo zvolenskej nemocnici umožňuje aj otcovský bonding po sekcii – ide o situáciu, keď matka po celkovej anestézii ešte nemôže držať bábätko a jej miesto pri prvom kontakte „koža na kožu“ prevezme otec. „Prítomnosť otca priamo pri pôrode sekciou je ovplyvnená zvyklosťami konkrétneho pracoviska a priestorov operačnej sály, záleží aj na tom, či ide o akútny alebo plánovaný cisársky rez. V našej pôrodnici prítomnosť otecka pri sekcii aktuálne nie je možná, je to však otvorená téma, o ktorej máme ako pôrodníci do budúcna veľký záujem diskutovať,“ vysvetľuje pôrodníčka.

MUDr. Dana Kobidová, MPH z Nemocnice AGEL Zvolen reaguje aj na mýty a fakty o cisárskom reze:

Pôrod cisárskym rezom si žena neužije a zmešká príchod dieťatka na svet aj bonding.

Aktuálne je väčšina cisárskych rezov vedená v spinálnej anestézii, čiže maminky sú pri vedomí a vnímajú príchod svojho potomka na svet rovnako ako maminky, ktoré rodia spontánne. Taktiež je dnes úplne bežný aj bonding hneď pri sekcii, ak to zdravotný stav matky a dieťaťa, samozrejme, dovoľuje.

Dojčenie po cisárskom reze je komplikovanejšie.

Po pôrode sekciou je potrebné začať dojčiť čo najskôr. Jazva na brušku a s ňou spojená bolestivosť môže určite limitovať pacientku v určitých polohách pri dojčení. Po cisárskom reze dostáva matka vnútrožilovo aj lieky proti bolesti, ktoré v malom množstve môžu ovplyvniť dieťa tak, že je spavejšie. Ale vo všeobecnosti môžeme povedať, že sekcia ovplyvňuje dojčenie len málo, vyžaduje však trošku viac trpezlivosti. 

Rekonvalescencia po cisárskom reze je dlhšia ako pri prirodzenom pôrode.

Toto je určite fakt. Cisársky rez je veľká operácia, ktorá je spojená s pomerne veľkou stratou krvi oproti spontánnemu pôrodu. Na bruchu zostáva jazva, ktorá potrebuje čas na zahojenie. Po spontánnom pôrode so žiadnym alebo malým popôrodným poranením sú ženy plne mobilné a schopné fungovať už niekoľko minút po pôrode.

Dieťa narodené cisárskym rezom má slabšiu imunitu a je náchylnejšie na rôzne ochorenia.

Táto otázka je stále predmetom skúmania a ukazuje sa, že kolonizácia („obalenie“) dieťaťa baktériami z genitálneho traktu matky pri prirodzenom pôrode je pre dieťa veľmi dobrá a iniciuje prospešné zmeny v imunitnom systéme. Pri sekcii sa takéto osídľovanie nedeje, resp. sa deje v oveľa menšej miere, a preto sú deti narodené cisárskym rezom náchylnejšie ku získavaniu chronických imunitných ochorení v neskoršom veku, ako je napríklad astma, artritída, celiakia, IBD (zápalové ochorenia tráviaceho traktu) či diabetes.

Cisársky rez je pre matku a dieťa nebezpečnejší ako prirodzený pôrod.

Prirodzený pôrod je vo väčšine prípadov bezpečnejší pre matku aj plod ako pôrod cisárskym rezom. Na cisársky rez by preto mal byť vždy medicínsky dôvod.

Ak žena porodila cisárskym rezom, nemôže už rodiť prirodzene.

V prípade, že matka v minulosti už porodila cisárskym rezom a dôvod bol relatívny, napríklad akútna hypoxia plodu (nedokysličenie) alebo poloha dieťaťa panvovým koncom, je možné viesť nasledujúci pôrod vaginálne tzv. VBAC – vaginal birth after caesarean. Odporúča sa však aspoň 2-ročný odstup od predchádzajúcej sekcie, aby sa jazva dobre zahojila. Vďaka zmenenej technike operačného rezu, teda rezu v dolnom segmente maternice, veta ako „Raz cisársky – vždy cisársky“ už dávno neplatí.

Pôrod cisárskym rezom môže spôsobiť matke popôrodné psychické ťažkosti, pretože má pocit zlyhania, lebo neporodila prirodzene. 

Pôrod, či už vaginálny alebo operačný, je emočne silná záležitosť. Je to predsa čas, keď prichádza na svet nový život. Niektoré maminky aj pod vplyvom hormónov pociťujú stavy úzkosti a zlyhania, keď sa možno očakávania od pôrodu a aj od nich samých úplne nezhodujú s prežitou realitou. Takéto stavy môžu nastať. Je to veľmi individuálne a je vždy dôležité komunikovať tieto pocity smerom k okoliu, pretože niekedy je psychologická pomoc nevyhnutná.