O nemocnici

26.7.2024

Príchod bábätka na svet je jedným z najkrajších okamihov, aké môže človek počas svojho života zažiť. Mnoho mamičiek sa preto prirodzene sústredí na prípravu na pôrod, no len málokedy si uvedomujú, koľko otázok vyplynie z ďalšieho spoločného fungovania s bábätkom. Nejeden rodičovský pár sa počas tohto obdobia stretne so samozvanými odborníkmi na rodičovstvo, ktorí sa dušujú, že lekármi dávno vyvrátený mýtus je pravdou. Na 7 najčastejších mýtov sme sa preto za vás opýtali MUDr. Veroniky Barkáčovej, primárky neonatologického a detského oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen.

1: „NEDOJČÍŠ, LEBO SI NEMALA BONDING“

Je potrebné uvedomiť si, že bezprostredný kontakt kože na kožu matky a novorodenca ihneď po pôrode prináša okrem významnej podpory laktácie aj mnoho ďalších pozitív – upevňuje sa vzťah medzi matkou a novorodencom, novorodeniatku sa optimalizuje dychová frekvencia, aktivita srdca či termoregulácia. U matky má zase tento kontakt analgetický účinok a napomáha vyplavovaniu vyššej koncentrácie oxytocínu, teda hormónu šťastia. „Pokiaľ sa prvé prisatie zrealizuje do 6 hodín od pôrodu, malo by to významne pomôcť rozvoju laktácie a výlučného dojčenia. Základná podmienka spustenia, rozvoja a plnohodnotného dojčenia je zdravá, uvoľnená, vyrovnaná maminka. Preto aj na našom neonatologickom oddelení odporúčame kontakt kože na kožu nielen prvé hodiny po pôrode, ale aj po prepustení do domácej starostlivosti,“ vysvetľuje MUDr. Barkáčová.

Existujú prípady predčasne narodených detí, u ktorých neprebehol bonding, a ktoré prvé týždne strávili v inkubátore, no materské mlieko dostávali sondou a po stabilizácii zdravotného stavu boli dojčené. „Samozrejme, že samotný bonding nezaručí bezproblémové dojčenie vždy. Sú maminky, ktoré napriek bondingu nedojčia. No pre zaujímavosť, sú aj novorodenci, ktorí boli po pôrode bondovaní na oteckovi a boli plne dojčení,“ dodáva primárka neonatologického oddelenia.

2: „BÁBÄTKO TI ZLE SPÍ, LEBO DOJČÍŠ. KEBY SI MU DALA UMELÉ MLIEKO, SPALO BY LEPŠIE.“

Materské mlieko obsahuje väčší podiel ľahšie stráviteľnej bielkoviny srvátky a menej kazeínu, čo je ťažšie stráviteľná bielkovina, v porovnaní s umelým mliekom, ktoré má pomer uvedených bielkovín opačný. Novorodenci sú nasýtení z umelého mlieka na dlhšiu dobu, neznamená to však, že materské mlieko je slabšie, ako sa traduje. „Materské mlieko je jedinečná tekutina, ktorej zloženie sa mení v čase od pôrodu a prispôsobuje sa aktuálnym požiadavkám novorodenca. Pre prospievanie novorodenca je v prípade materského mlieka rozhodujúci faktor množstva vypitého mlieka na jednu dávku. Spavosť a budenie na dojčenie nemá súvis s typom mlieka. Sú detičky, ktoré sa kŕmia umelým mliekom a často sa budia a sú plne dojčené deti, ktoré prespia aj 5 hodín,“ vysvetľuje lekárka z Nemocnice AGEL Zvolen.

V prípade výlučného dojčenia podľa slov MUDr. Barkáčovej nie je žiadúce, aby novorodenec alebo dojča do 6 mesiacov prespalo viac ako 4 – 5 hodín bez dojčenia, pretože to má negatívny vplyv na mliečne žľazy matky a tvorbu nového mlieka.                

3: „TAKÉ MALÉ BÁBÄTKO SA MUSÍ KÚPAŤ KAŽDÝ DEŇ.“

Aj keď bola koža bábätka pred narodením 9 mesiacov vystavená plodovej vode, každodenné kúpanie celého tela novorodenca sa neodporúča. Časté umývanie celého telíčka môže narušiť ochranný film z pokožky a následne dochádza k jej vysušovaniu, môže to mať tiež negatívny dopad na rozvoj termoregulácie a premasťovacích schopností kože. „Odporúčam kúpať novorodenca každý druhý až tretí deň v čistej vode, mydlo použiť iba na oblasť genitálu a zadočka, vlásky na hlavičke stačí umyť jedenkrát za týždeň. Čo sa ale odporúča umývať každý deň, je koža v plienkovej oblasti kvôli prevencii vzniku zaparenín a infekcií,“ radí MUDr. Veronika Barkáčová.

4: „BÁBÄTKO MUSÍ MAŤ VŽDY PONOŽKY, ČIAPKU A RUKAVIČKY.“

Obliekanie novorodenca závisí od veku novorodenca, od izbovej teploty, ale aj od ročného obdobia. Prvé dni po narodení sa u novorodenca vyvíja termoregulačná schopnosť, čo znamená, že koncové časti tela – uši, nos, prsty rúk a nôh – sú chladnejšie. Rodičia sa preto domnievajú, že je potrebné pri obliekaní nezabúdať na čiapku a ponožky. „Pri pobyte v miestnosti čiapka a rukavičky nie sú potrebné. Rukavičky oberajú deti o potrebné hmatové podnety z okolitého prostredia. Ponožky sú však vhodné v každom prípade s výnimkou horúceho leta. Pri pobyte vonku je vhodná tenká čiapočka aj v lete, ako ochrana pred slnečnými lúčmi. Platí jednoduchá zásada pri obliekaní novorodenca – vždy mu dávame o jednu vrstvu navyše, ako si oblieka matka,“ dáva tip primárka.

5: „AK BÁBÄTKO PO PÔRODE SCHUDNE, JE TO ZLÝ SIGNÁL.“

Podľa MUDr. Barkáčovej, každý zdravý novorodenec prvé dni po narodení schudne. Fyziologický hmotnostný úbytok je v poriadku vtedy, ak je do 10 % z pôrodnej hmotnosti. U bábätiek dochádza po pôrode k prestavbe krvného obehu tak, aby bol nezávislý od placenty. Pľúca bábätka sú navyše pred narodením vyplnené pľúcnou tekutinou, ktorá sa v priebehu pôrodu vstrebe do krvného obehu, takže novorodenci sa rodia s relatívnym nadbytkom tekutín a po pôrode túto tekutinu strácajú. „Prvé dni po narodení novorodenci nepotrebujú veľa materského mlieka, takže straty tekutín prevýšia príjem dojčením. Pôrodnú hmotnosť fyziologický novorodenec dosiahne na 10. až 14. deň života. Predčasne narodené deti však majú väčší hmotnostný úbytok a dosiahnutie pôrodnej hmotnosti u nich trvá dlhšie ako u fyziologických novorodencov,“ vysvetľuje neonatologička.

6: „NOVORODENECKOU ŽLTAČKOU SA MÔŽE NAKAZIŤ AJ DOSPELÝ.“

„Novorodencká žltačka nie je infekčná, čiže neohrozuje matku, súrodencov či iných členov rodiny. Je spôsobená nadmerným ukladaním žltého farbiva (bilirubínu) do kože. Nadmerná tvorba tohto farbiva vzniká z rozpadnutých červených krviniek v tele novorodenca. Príčinou je kratšia životnosť červených krviniek, zmena fetálneho hemoglobínu a nezrelá aktivita pečene,“ vyvracia mýtus MUDr. Veronika Barkáčová. Novorodenecká žltačka je najčastejším chorobným stavom vyskytujúcim sa na novorodeneckých oddeleniach, ktorá v niektorých prípadoch vyžaduje lekársku intervenciu. Novorodenecká žltačka sa vyskytuje takmer vždy u nedonosených novorodencov (80 – 100 %) a u približne 50 – 60 % zrelých novorodencov. Je častou príčinou predĺženej hospitalizácie na novorodeneckých oddeleniach.

7: „NEDÁVAJ MU CUMLÍK, NEBUDE SA CHCIEŤ DOJČIŤ.“

Sací reflex sa u bábätiek začína vyvíjať už v približne 12. až 14. týždni tehotenstva a plne vyvinutý je v 33. týždni tehotenstva – určite ste už videli snímky zo sonografu, na ktorých si bábätko v brušku cmúľa palec. Sanie je niečo, čo novorodenec po pôrode pozná a veľmi jednoducho sa pri tom upokojí, pretože mu to pripomína vnútromaternicový život. „Cumlík je akási náhrada a pomôcka na upokojenie. Názory na cumlíky sú rôzne, dôležitý je však dôvod ponúkania cumlíka u donosených novorodencov – či ide o každodennú pomôcku na upokojenie, oddialenie dojčenia, alebo sa použije zriedkavo, napríklad pri vyšetrení, ktoré vyžaduje pokojné bábätko,“ vysvetľuje primárka neonatologického oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen.

Domnienky o tom, že podanie cumlíka znemožní dojčenie, tiež nie sú úplne pravdivé. „V našej praxi sa mi nepotvrdzuje fakt, že ten, kto má cumeľ, sa nechce prisať na prsník. Mať však neustále po ruke ďalší a ďalší cumlík, len aby sa dieťatko upokojilo, tiež nie je správny prístup,“ upozorňuje MUDr. Barkáčová. Pravidelné používanie cumlíkov so sebou nesie aj zvýšené riziko infekcií v ústnej dutine, pri plnom dojčení však nepredstavuje až také riziko, pretože materské mlieko obsahuje antimikrobiálne látky, ktoré zabraňujú vzniku infekcie a pri pravidelnom čistení cumlíkov je minimálne riziko infikovania ústnej dutiny. Dlhodobé a nadmerná využívanie cumlíkov tiež nie je správne zo pohľadu stomatológov – je známe, že cumlík deformuje čeľusť a s tým súvisia rôzne poruchy rastu zubov.

„U predčasne narodených detí má používanie cumlíka význam pre rozvoj sacieho reflexu. Nezrelým novorodencom dávame cumlík počas kŕmenia sondou, aby sa pocit nasýtenia spájal so saním, zároveň sanie stimuluje rozvoj svalov tváre, pozitívne ovplyvňuje schopnosť koordinovať sanie, prehĺtanie a dýchanie. Niektoré štúdie poukazujú aj na ochrannú úlohu cumlíka v prípade náhleho úmrtia dojčiat,“ uzatvára lekárka.