O nemocnici

11.7.2023

Na Slovensko v uplynulých dňoch dorazili letné horúčavy sprevádzané teplotami nad 30°C, suchom a bezvetrím. Typické leto, ktoré láka k vode, však každodenne spôsobí aj množstvo kolapsov z tepla, pri ktorých musia zasahovať záchranári. Vedúca sestra interného oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen preto radí, aké preventívne opatrenia zabránia kolapsu.

Začať by ste mali tam, kde začal samotný život – vo vode. „Voda je základnou zložkou nášho tela, ktorá zaisťuje transport živín a látok v organizme, zabezpečuje správne fungovanie vnútorného prostredia, termoreguláciu a množstvo ďalších životných procesov,“ vysvetľuje PhDr. Zuzana Bukovcová, vedúca sestra interného oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen. Vekom sa u každého človeka mení podiel vody v organizme, rovnako ako aj schopnosť pociťovať smäd.  „Kým u detí do troch rokov je tento vnem ešte nedostatočne vyvinutý, u starších ľudí akoby pocit smädu postupne zanikol. Starší ľudia, hlavne tí, ktorí majú pohybové problémy a problémy s močovou inkontinenciou navyše obmedzujú pitie tekutín vedome, pretože sa vyhýbajú častému močeniu či nežiadúcemu úniku moču,“ upozorňuje PhDr. Bukovcová.

Deti do 3 rokov a seniori sú tak najviac ohrozenými skupinami. U seniorov je dehydratácia chronickým stavom, ku ktorému často dospejú aj dôsledkom vlastného komfortu, u detí ide skôr o akútny stav, ktorý prichádza náhle. „Deti vo veku 2-3 roky by mali prijať približne 1,3 l vody, dospelí a deti od 14 rokov 2-2,5 l za deň, prípadne 0,5-0,7 l tekutín na 15 kg hmotnosti. Sú to však priemerné hodnoty, všeobecne platí, že čím viac vydávame, tým viac musíme prijať, aby bola zachovaná rovnováha medzi príjmom a výdajom,“ prízvukuje Bukovcová.

Ukazovateľom dehydratácie organizmu je pocit smädu, ten sa však dostaví až keď je dehydrované 1 % telesnej hmotnosti. Najspoľahlivejším ukazovateľom dostatočnej hydratácie organizmu je podľa Bukovcovej moč: „Svetlý a číry moč znamená dobrú hydratáciu, avšak tmavšia farba značí, že sme dehydrovaní.“ Dehydratácia ovplyvňuje výkonnosť organizmu, chuť k jedlu, termoreguláciu, spôsobuje bolesti hlavy, ospalosť a zhoršuje mnohé chronické ochorenia. Je známe, že taktiež narúša správne trávenie – nedostatok vody v organizme spôsobuje zápchu či nechutenstvo.

U detí do 3 rokov je potrebné vnímať varovné signály ešte dôslednejšie ako u dospelých. Druhý stupeň dehydratácie, ktorý vyžaduje hospitalizáciu, sa u dojčaťa prejavuje vpadnutou fontanelou (mäkké miesto na hlave bábätka), suchými sliznicami, tmavými kruhmi pod očami, zrýchleným dýchaním, zníženou produkciou moču, absenciou sĺz, apatiou či zvýšenou teplotou. Je preto mimoriadne dôležité tekutiny dieťaťu neustále ponúkať – to isté platí aj u seniorov, ktorí vyžadujú opateru, pretože po vode nedokážu siahnuť sami. Pri výbere tekutín však treba byť opatrní. „Čistá voda je najvhodnejšia, pričom úplne nevhodné sú aromatizované sladené nápoje,“ vyratúva vrchná sestra interného oddelenia zvolenskej nemocnice. Tekutiny je možné doplniť aj v podobe ľahkej polievky či sezónneho ovocia a zeleniny, ktoré sú bohaté na vodu, napríklad vodný melón, uhorky, jahody či paradajky.

Zabúdať netreba ani na správny režim počas horúcich dní. Aj keď pobyt na slnku je zdravý, letné slnko dokáže často ublížiť. „Okrem dôsledného pitného režimu je vhodné zabezpečiť aj chladenie vnútorných priestorov vrátane zatemnenia alebo ventilácie. Vhodné je ľahké letné oblečenie vo svetlých farbách z prírodných materiálov, súčasťou šatníka by mal byť ľahký klobúk, slnečné okuliare a zároveň je potrebné chrániť si pokožku krémom s vysokým ochranným filtrom,“ radí PhDr. Bukovcová. Na pohyb vonku by si mali rizikové skupiny vyhradiť vhodný čas – skoré dopoludnie, neskoré popoludnie, podvečer alebo večer. Počas najhorúcejších hodín dňa, teda od 11. do 15. hodiny, sa odporúča ostať v bezpečí chladnejšieho interiéru a monitorovať vlastné zdravie. U seniorov je dôležité udržiavať kontakty s príbuznými pre prípad zhoršenia zdravotného stavu.