O nemocnici

8.9.2023

9. september patrí Svetovému dňu prvej pomoci, ktorý už pred 20 rokmi inicioval Červený kríž a Červený polmesiac na zvýšenie povedomia verejnosti o dôležitosti znalosti prvej pomoci. Tejto mimoriadne dôležitej téme sa venuje aj primárka urgentného príjmu Nemocnice AGEL Zvolen MUDr. Miroslava Jančová, ktorá vedie kurzy neodkladnej podpory životných funkcií pre zamestnancov nemocnice.

„Aj laicky poskytnutá prvá pomoc je lepšia ako žiadna prvá pomoc.“ – súhlasíte s týmto tvrdením?

Jednoznačne, pri tomto tvrdení nie je priestor na pochybnosti, väčšina incidentov so zástavou obehu sa deje mimo nemocničných zariadení – ročná incidencia zastavenia srdca mimo nemocnice (OHCA) sa v Európe pohybuje medzi 67 až 170 prípadov na 100 000 obyvateľov. Sieť ZZS na Slovensku nie je tak usporiadaná a ani to nie je reálne, aby bola odborná pomoc na mieste udalosti do kritických 5 minút, preto pomoc laikov, svedkov udalosti, má svoje nezastupiteľné miesto v reťazci prežitia a spravidla rozhoduje o klinickom výsledku.

Môže laicky poskytnutá prvá pomoc aj uškodiť? Kedy radšej prvú pomoc nepodať, ale počkať na záchranárov?

Je vhodné rozvíjať v laikoch povedomie, že pri zástave obehu u pacienta môžu najviac poškodiť tým, že neurobia nič. Pracujme na tom, aby sme u ľudí nevybudovali strach z poskytnutia prvej pomoci v zmysle poškodenia zdravia neodbornou pomocou, ale skôr podporili ich snahu. V tomto je mimoriadne nápomocná linka 155, ktorú laik aktivuje v kritických situáciách, kde tím odborníkov – operátorov v nepretržitom telefonickom kontakte – poskytuje odborné, ale pritom laikovi zrozumiteľné pokyny, ako v danej situácii postupovať. Samozrejme, je mimoriadne dôležité zaškoliť tzv. first-responderov – laikov, čo sú ľudia zaškolení v poskytovaní prvej pomoci, eventuálne záchranári mimo pracovnej doby (ktorí môžu byť v domácich podmienkach vybavení aj AED, teda automatickým externým defibrilátorom), ktorí sú v telefonickom spojení s operačným strediskom ZZS a sú vysielaní na miesto udalosti do príchodu zložiek ZZS.

Aké sú všeobecné zásady poskytnutia prvej pomoci? Aké sú zásady resuscitácie u dospelých a u dieťaťa?

Medzinárodný výbor pre resuscitáciu ILCOR združujúci nadnárodné spoločnosti reviduje v pravidelných päťročných intervaloch odporúčané postupy pre neodkladnú resuscitáciu na základe nových poznatkov z resuscitačnej medicíny. Postupy poskytujú komplexný návod nielen pre klinickú prax, ale aj návod na vykonávanie základnej neodkladnej resuscitácie určený širokej verejnosti, keďže úvodná laická prvá pomoc spravidla rozhoduje o klinickom výsledku.

Základom je rozpoznanie zástavy obehu – postihnutého uložíme do polohy na chrbte, zisťujeme stav vedomia a to oslovením, zatrasením, bolestivým podnetom, následne spriechodníme dýchacie cesty záklonom hlavy, vykonáme ho tlakom na čelo pacienta a pridvihnutím brady 2 prstami druhej ruky. Zisťujeme u postihnutého prítomnosť spontánnej dychovej aktivity v trvaní maximálne 10 sekúnd – využívame na to trias – pozeraj, počúvaj, cíť. Dôležité je nezamieňať si lapavé dýchanie s normálnym dýchaním, vyskytuje sa krátko po zástave srdca až u 40 % srdcových príhod. V prípade akýchkoľvek pochybností považujeme osobu za nedýchajúcu a zahajujeme neodkladnú resuscitáciu. Laici nezisťujú prítomnosť obehu u pacienta – nehmatajú pulzácie. V prípade poruchy vedomia postihnutého a neprítomnosti dostatočného dýchania aktivujeme u dospelého pacienta tiesňovú linku 155 – dôvodom je, že u dospelého ako príčinu zástavy obehu predpokladáme kardiálnu príčinu a potrebujeme na miesto udalosti zabezpečiť manuálny alebo automatický defibrilátor. Následne zahajujeme externú masáž srdca, t. j. stláčanie hrudníka v dolnej polovici hrudnej kosti v strede s frekvenciou cca 100-120/min. s hĺbkou stlačenia aspoň 5 centimetrov. Po každom stlačení uvoľníme tlak na hrudník, aby sa vrátil do východiskovej polohy. Je potrebné obmedziť zbytočné prerušovanie stláčania hrudníka. Striedame stlačenie hrudníka a záchranné vdychy v pomere 30:2 u dospelej osoby – v prípade, že sa rozhodneme nevykonávať záchranné vdychy, stláčame hrudník nepretržite. Postihnutého resuscitujeme vždy na tvrdej podložke. Takto postupujeme až do príchodu ZZS, eventuálne do fyzického vyčerpania záchrancu alebo do obnovy životných funkcií pacienta.

U dieťaťa sa daný postup odlišuje v tom, že resuscitáciu zahajujeme 5 iniciálnymi vdychmi, pretože u dieťaťa predpokladáme ako prvotnú príčinu zástavy obehu respiračný problém. Následne dieťa resuscitujeme v pomere 15 kompresií k 2 vdychom v trvaní 1 minúty a až po 1 minúte voláme linku 155. Ostatné postupy sa zhodujú ako u dospelej osoby, až na hĺbku stlačenia hrudníka, kde sa u dieťaťa uvádza 1/3 predozadného priemeru hrudníka. Podľa veľkosti dieťaťa záchranca masíruje hrudník 2 prstami alebo jednou rukou, miesto masáže je v strede hrudnej kosti. Vdychujeme primeraný obsah vzduchu a u dieťaťa taktiež vdychujeme súčasne do úst aj do nosa.  

V Nemocnici AGEL Zvolen robievate aj kurzy neodkladnej podpory životných funkcií pre zamestnancov nemocnice – prečo je potrebné, aby zamestnanci opakovane absolvovali tieto kurzy?

Potreba opakovaného zaškolenia zamestnancov v resuscitačných postupoch v intervale 2 rokov je dôležitá jednak z dôvodu, že resuscitačné postupy sa v päťročných intervaloch upravujú, a jednak z dôvodu, že opakovaný nácvik umožňuje postupy v rámci zdravotníckeho zariadenia zefektívniť, vychytať slabé miesta a nácvikom ich zdokonaliť. Dokonalosť nie je v tomto prípade v samotných postupoch, ktoré nám určujú pravidlá resuscitácie, ale v tom, ako ich vieme v danej situácii implementovať a ako je počas poskytovania resuscitácie zohratý resuscitačný tím. To dosiahneme len pravidelným nácvikom a zaškolením.

Prečo ste si vybrali práve toto lekárske zameranie?

Asi tá prítomnosť pri pacientovi v najkritickejších situáciách, kedy skutočne sekundy rozhodujú o výsledku vášho úsilia, vás vtiahne celého do diania, všetky vaše zmysly pracujú na 100 %, často ste nútený improvizovať, spoľahnúť sa na členov svojho tímu a situácie, s ktorými sa stretávate, sú skutočne rôznorodé. O lekároch v urgentnej medicíne sa zvykne s úsmevom hovoriť, že vedia všetko, ale nič do hĺbky.

Spomínate si na prípady, ktoré vám zostali v živej pamäti?

V pamäti lekára v urgentnej medicíne zostávajú väčšinou tie psychicky najťažšie výjazdy a to sú hlavne výjazdy k detskému pacientovi s tragickým koncom, kde prichádza nesmierna záťaž aj v podobe smútku a silných emócií zo strany rodičov.

Sú podľa Vás Slováci dostatočne vzdelaní a schopní poskytovať prvú pomoc v prípade potreby alebo máme stále medzery?

Úlohou národnej resuscitačnej rady by malo byť zvyšovať povedomie o dôležitosti KPR vykonávanej okoloidúcimi. Väčšina zastavení srdca u dospelých je spôsobená komorovou fibriláciou a vykonanie včasnej defibrilácie je liečebným výkonom, ktorý výrazne napomáha k prežitiu pacientov. Preto by malo byť snahou o rozmiestnenie AED (automatických externých defibrilátorov) na území Slovenska na miestach, ktoré sú menej dostupné ZZS a vyškolenie laikov v ich používaní. Dôležitý pri poskytovaní KPR je aj časový faktor – rýchle zhodnotenie stavu a začatie resuscitácie svedkami udalosti, a tým aj minimalizovanie časovej straty a kvalita kardiopulmonálnej resuscitácie. Takže z uvedeného je zrejmé, že stále je čo zlepšovať, ale myslím si, že záchrana ľudského života za to úsilie stojí.