O nemocnici

„Tradície Veľkej noci sú v našej rodine hlboko zakorenené. Pre niekoho je to čas upratať  a vyzdobiť byt či dom, pre mňa a moju rodinu je to prepojenie nového života v podobe prebúdzajúcej sa jari a zároveň duchovné prepojenie v zmysle kresťanských tradícií,“ vysvetľuje PhDr. Zuzana Bukovcová, vedúca sestra interného oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen. Na jej sviatočnom stole nesmie chýbať vajíčko ako symbol jari, ale tiež zajačik, bahniatka a dobré jedlo a koláče pre polievačov a šibačov. „Ja hlavne čakám na mojich synov a malého vnúčika, na stretnutie v kruhu rodiny. Symbolika, ktorá to sprevádza, ako pôst, polievanie vodou a šibanie, je pre mňa osobne pridanou hodnotou. Z tradícií by som však rada preniesla aj na moju vnučku zdobenie zafarbených veľkonočných vajíčok metódou vyškrabania ornamentov do škrupiny,“ prezrádza. Táto metóda je náročná na čas, jej krása však spočíva v tom, že každé vajíčko sa stane originálom. Aj keď sú sviatky pre zdravotnícky personál na oddelení zvyčajne bežným pracovným dňom, snažia sa tieto dni pacientom maximálne spríjemniť: „Veľkonočné sviatky im pripomíname aspoň skromnou výzdobou na chodbách v podobe vajíčok a sviežich vetvičiek z prebúdzajúcej sa prírody.“

Vedúca sestra neurologického oddelenia PhDr. Marta Hríbiková pochádza z Detvy, kde Veľkú noc prežíva tradične a v súlade s katolíckym vierovyznaním. „U nás to začína už Kvetnou nedeľou, teraz je to už Palmová nedeľa, a ďalej Zeleným štvrtkom, kedy aj starká varila niečo zelené – špenát alebo kapustu. V ten deň sme išli na prvú omšu, počas ktorej sa „zaviazali zvony“. Kým pán  Ježiš nevstal z mŕtvych, tak sa nezvonilo. Na Veľký piatok sme sa postili, snažili sme sa čo najmenej jesť a chystali sa na bohoslužby. Naše staré mamy rozhadzovali popol po poliach, aby bola dobrá úroda, chlapi zvykli napríklad orezávať stromčeky, pretože to bol vraj najvhodnejší čas,” spomína si. Biela sobota u PhDr. Hríbikovej patrí prípravám: „Pripravujeme koláče, chystáme jedlo, najmä údeniny, šaláty, vajíčkové záviny a pletenú bábovku. Snažíme sa však vydržať až do večera, kedy ideme do kostola, rozozvučia sa zvony a pre nás vtedy nastáva najväčší sviatok.“ Veľkonočná nedeľa je u nich vyhradená na návštevy. Ako folklóristku ju od mladosti čakal perný Veľkonočný pondelok. „U nás v Detve sa nezvyklo šibať, iba polievať. Mestá i dediny vtedy žili naplno tradíciami. Vždy to skončilo aj viacnásobným prezliekaním,“ dodáva s úsmevom.

Tradícia Veľkej noci je dodržiavaná aj v domácnosti Emílie Matušovičovej, dennej sestry z internej JIS. „Vždy mávame na stole maňušky (bahniatka) a na nich zavesené vajíčka, nechýba ani zlatý dážď, ktorý signalizuje jar. Na Veľký piatok dodržiavame pôst, 24 hodín nejeme žiadne mäso a potom ideme do kostola na zmŕtvychvstanie pána Ježiša,“ vymenováva. Veľkú noc je u nich doma cítiť aj v kuchyni. „Tradične si pripravujeme zemiakový šalát s rezňom, samozrejmosťou je údenina, vajíčka či pečená kačka s lokšami. Najtradičnejší koláč je u nás oblíž prst, musia byť však aj linecké koláče, pretože nám s nimi pomáhajú deti.“ Na tradície spojené s Veľkonočným pondelkom spomína s úsmevom, zároveň však dodáva: „Voľakedy sa v pondelok vo veľkom kúpalo, teraz to už v mestách veľmi nefunguje.“

Veselá Veľká noc čaká aj rodinu Mgr. Anny Guttenovej, manažérky dennej zmeny na internej JIS. „Pochádzam z Hriňovej a som z folklórnej rodiny. Keďže dcéra od roka a pol tancuje v súbore, čakáme veľký nápor kúpačov z dvoch súborov. Chlapci dievky oblievajú na Veľkonočný pondelok, aby boli po celý rok zdravé,“ hovorí s úsmevom. Popri práci na internej JIS stíha Mgr. Guttenová aj vypekať. Na stole nesmú chýbať linecké koláčiky, žĺtkové rezy, kysnuté koláče, záviny a tradičný veľkonočný baranček. Prezradila aj to, čo počas Veľkej noci varí. „Z tradičných jedál musí byť syrová roláda a aspik, ktorý formujeme do venca. Robíme aj šalát a rezne.“