O nemocnici

Presná štatistika hovoriaca o tom, koľko je na Slovensku nepočujúcich, neexistuje. Odborníci sa zhodujú, že ide o 1 až 3 percentá Slovákov, medzi ktorých radíme nielen tých, ktorí sa narodili ako nepočujúci, ale aj sluchovo znevýhodnených a ľudí trpiacich stareckou hluchotou. Rozlišovať treba rozdiel medzi nepočujúcimi a nedoslýchavými ľuďmi. Nedoslýchaví majú na rozdiel od nepočujúcich schopnosť počutia, je však znížená, preto často odčítavajú z úst a v obmedzenej miere  využívajú i slová. Problém s komunikáciou však majú nepočujúci, pretože posunkovú reč ovláda stále málo ľudí.

„Cieľom kurzu bolo oboznámiť zdravotníckych pracovníkov so základmi posunkovej reči, ktorá im uľahčí komunikáciu s nepočujúcimi pacientmi. Lekári a sestry, ktorí sa kurzu zúčastnili, boli z rôznych oddelení, čo napovedá, že prichádzajú do kontaktu s nepočujúcimi pacientmi. Posunky tak dokážu využívať pri priamej komunikácii s pacientmi a lepšie im porozumieť,“ vysvetľuje Mgr. Jana Cmarová, lektorka kurzu posunkovej reči z Kresťanského centra pre nepočujúcich na Slovensku. Toto centrum sídliace v Banskej Bystrici sa zameriava na pomoc sluchovo znevýhodneným a nepočujúcim v rôznych oblastiach od sociálnej, kultúrnej a spoločenskej, až po duchovnú. Okrem kurzov pre zdravotníkov a dobrovoľníkov sa venujú i rodinným príslušníkom a priateľom sluchovo znevýhodnených, ktorí majú záujem získať základnú posunkovú zásobu.

Je potešujúce sledovať, že aj v slovenskom zdravotníctve postupne mizne jazyková bariéra medzi počujúcimi a nepočujúcimi. „Podľa mňa je kurz posunkovej reči odrazovým mostíkom pre komunikáciu s nepočujúcimi. Pri priamom styku, ako napríklad v zdravotníctve, môže byť aj vďaka ovládaniu základných posunkov komunikácia omnoho jednoduchšia, efektívnejšia a často i zásadná pri záchrane životov,“ dodáva Mgr. Cmarová.