O nemocnici

16.1.2023

Január okrem rôznych plánov, predsavzatí, cieľov a ambícií každý rok prináša aj jeden deň, ktorý je označovaný ako najdepresívnejší deň v roku. Dostal názov aj modrý pondelok a bol vypočítaný matematicky. Či je to skutočne tak depresívny deň, prečo o ňom hovoríme, čo je depresia, ako sa dá liečiť a čo všetko každý z nás môže urobiť, aby sme depresii nedali šancu vysvetľuje v rozhovore Mgr. Silvia Mamoňová Lorencovičová, klinická psychologička Nemocnice AGEL Zvolen.

16. január je tento rok modrým pondelkom – najdepresívnejším dňom v roku. Prečo je práve tento deň podľa vás označovaný za najviac depresívny?

Modrý pondelok pripadá na 3. pondelok v mesiaci január a matematickým vzorcom ho vypočítal anglický psychológ Dr. Cliff Arnall z Cardifskej univerzity. Tento údaj ale nie je výskumne potvrdený, je potrebné ho brať preto s rezervou, môže však dobre poslúžiť pre zvyšovanie povedomia o depresii a porúch nálad. Zimné mesiace sú považované za rizikové, čo sa nálad týka, ľudia môžu intenzívnejšie prežívať pocity smútku, úzkosti. Tí, ktorí trpia depresiami, často uvádzajú práve tieto mesiace za obdobie, kedy sa im príznaky zhoršujú. Súvisí to so skoro nastupujúcou tmou, ,,skráteným" dňom, často pochmúrnym počasím, hmlami. Je známe, že slnko a pohyb na čerstvom vzduchu prispievajú ku tvorbe endorfínov, tzv. hormónov šťastia, a tým sa nálada a prežívanie zlepšuje.

Čo je vlastne depresia? Čo ju vyvoláva?

Depresie pochádzajú z latinského slova depressio, teda stlačenie, potlačenie. Označujeme ňou závažnú a dlhotrvajúcu poruchu nálad a sú pre ňu charakteristické dlhotrvajúce pocity smútku a strata záujmu o okolie, o samého seba. Ľudia často označujú zhoršenú náladu, precitlivenosť ako depresie, ale ak sú tieto pocity prechodné, vyskytujú sa len občas, nemusí to znamenať, že majú príznaky depresie. Ak však tieto skleslé nálady pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, spôsobujú problémy so spánkom, či už so zaspávaním, spánkom samotným alebo zobúdzaním sa, pridruží sa uzatváranie sa do seba, ťažkosti vo vykonávaní každodenných aktivít, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.

Pri vzniku depresie zohráva rolu viacero faktorov. Jeden z nich je biologický faktor, teda zdedené predispozície, tiež faktor psychických vplyvov ako sú zažité traumatické udalosti, problematické vzťahy v detstve a faktor sociálny, kde sa podieľajú udalosti v zamestnaní, strata blízkeho a podobne. Teda príčina vzniku depresie je komplexná a nedá sa označiť len jediný faktor, ktorý by ju spôsoboval.

Ktoré obdobie roku je najdepresívnejšie, alebo kedy je najhorší čas pre ľudí s depresiou?

Ak niekto trpí depresívnou poruchou, teda afektívnou poruchou nálad, tá nie je viazaná na konkrétne obdobie roku. Jej príznaky sa ale môžu zhoršovať v zimných a jarných mesiacoch, teda vtedy, keď je slnečných dní a pobytu von menej. Vo verejnosti je rozšírený pojem ,,jarná depresia", ide skôr o krátkotrvajúce poruchy nálad, pocity únavy, ktoré odznejú.

Je podľa vás v tejto dobe depresia rozšírená? Prečo je to tak?

Nárast počtu ľudí, ktorí trpia psychickým ochorením je výrazný, a to môžeme usudzovať zo štatistických údajov ako aj z praxe psychiatrov a psychológov. Najviac prevažujú práve ľudia s úzkostnými a depresívnymi poruchami. Dôvody budú isto viaceré, posledné 2-3 roky sa ale podpísali na celospoločenskom prežívaní: protipandemické opatrenia, izolácia, strach, mier už nie je tak samozrejmý, ako sa javil. S týmito javmi sa musel, a to platí aj pre tento čas, popasovať každý z nás a najviac zraniteľní z hľadiska prepuknutia úzkostí, beznádeje sú práve ľudia, ktorí sú senzitívnejší, deti a staršia populácia.

Pokiaľ už človek má depresiu, potrebuje odbornú pomoc, alebo sa z nej vie dostať aj sám?

Depresívne poruchy majú rôzne stupne: ľahká, stredná a ťažká. V ľahkej forme, ak má človek dostatok sociálnej podpory, vlastných psychických zdrojov, to znamená, že dokáže nájsť v sebe motiváciu ku zmene, je možné, že nebude potrebovať vyhľadať odbornú pomoc. Dnes už je na trhu dostupných množstvo motivačnej literatúry, v online priestore je možné vyhľadať techniky, videá na stabilizovanie nálad, emócií a tým si môžeme pomôcť zlepšiť svoje psychické prežívanie.

Pri strednej a ťažkej forme depresie si už človek ale sám nedokáže poradiť a ani okolie pri najlepšej snahe tento stav nemôže zvrátiť. Narušenie v bežných aktivitách, chuti do života a prežívaní je natoľko výrazné, že je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Spojenie farmakoterapie (psychofarmaká ordinované psychiatrom) a psychoterapie je ideálne, avšak pri ťažkej forme depresie realizovanie psychoterapie nie je možné. Je potrebné,  aby bol človek zastabilizovaný, a to je možné prostredníctvom psychofarmák (antidepresíva, anxiolitiká – lieky proti úzkostiam). Panuje mnoho mýtov, čo sa týka liekov užívaných na potlačenie depresívnych a úzkostných stavov, ale ak to môžeme porovnať napr. ku zápalu slepého čreva, tiež ho nevyliečite len pitím čaju.

Ako teda bojovať proti depresii?

Prevencia a starostlivosť o naše duševné zdravie je rovnako dôležitá ako o fyzické. Už dávno vieme, že idú spolu ako ruka v ruke. Bude to znieť mierne ,,otrepane" ale dostatok spánku, vyvážená strava a pohyb na čerstvom vzduchu by mali byť súčasťou našich životov. Ak niekto pozerá do noci správy, či už v TV alebo na iných zariadeniach, obklopuje sa negatívnymi informáciami od rána do večera, nemôže čakať, že spánok bude pokojný a ráno vstane ako rybička. Každý máme na sebe odskúšané, ak sme unavení, sme citlivejší, viac vecí nás rozruší. Prirodzený optimizmus, vidieť pohár skôr poloplný ako poloprázdny je tiež veľmi prospešné. Nenadarmo sa hovorí, humor je korenie života.

Udržiavanie kontaktov s blízkymi, otvárať sa novým možnostiam, koníčkom, aktivitám, vedieť odpúšťať sebe a iným nás môžu udržať v dobrom naladení napriek turbulenciám, ktoré život prináša.

Čo by ste odporučili  ľudom, ktorí majú pocit, že majú depresiu? Aké sú jej najčastejšie príznaky?

Príznaky depresie sú najmä strata chuti do jedla, do života, narušený spánok, posmutnelá nálada, strata motivácie – všetko je jedno, na ničom nezáleží, myšlienky na samovraždu, utiahnutie sa pred okolím, dokonca ťažkosti vstať, ísť do práce, alebo vykonávať úplne bežné činnosti. Kto ich u seba spozoruje, určite by nemal s takýmito pocitmi ostávať sám. Sú k dispozícii rôzne telefonické linky dôvery, kde odborníci na linke tiež dokážu usmerniť, na koho sa obrátiť. Ak sa tiež kopia zdravotné ochorenia alebo niekto prežíva strach o svoje zdravie, z budúcnosti, je preťažený, to všetko sú príznaky, ktoré stoja za to, sa im povenovať a nenechať ich rozvinúť sa v plnej miere. Buďme všímaví ku sebe aj ku svojím blízkych, ak spozorujeme u neho niektoré zo spomenutých javov, snažme sa ho povzbudiť a nasmerovať k pomoci.

Buďme k sebe láskaví.