O nemocnici

11.8.2022

Sekundárny lekár Chirurgického oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen si svoje povolanie lekára zvolil ako jediný z rodiny. Odvtedy ubehlo už 6 rokov, jeho povolanie mu prinieslo nespočetné množstvo prípadov, operácií, ľudských osudov. Prečo si MUDr. Tomáš Jančok vybral práve chirurgiu prezradil v rozhovore.

Prečo ste si vybrali práve chirurgiu?

Na vysokej škole, keď si prechádzame v rámci skúšok prakticky každým odborom medicíny, sa profiluje postupne, ktorý odbor je nám najbližší. Chirurgia spája medicínu s manuálnou prácou, čo je asi dôvod, prečo ma zaujal najviac tento odbor.

Pochádzali ste aj vy sám z lekárskej rodiny?  

Nie. Som jediný v rodine s medicínskym vzdelaním.

Rozmýšľali ste aj o inom povolaní, či voľba bola hneď jasná?

V začiatkoch na strednej škole áno, ale boli to len také zadné dvierka. ak by medicína nevyšla. Samozrejme, to presvedčenie študovať medicínu neprišlo hneď, ale vyvíjalo sa postupne v priebehu pár rokov, počas strednej školy.

Zaspomínajte si na vaše začiatky. Kde ste študovali, kde ste začínali, prípadne spomínate si na svoj prvý operačný zákrok?

Študoval som na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine, po škole som začal hneď vo zvolenskej  nemocnici, kde som zotrval dodnes. Môj prvý operačný zákrok  bol myslím amputácia palca na nohe.

Po škole prišli asi nie ľahké lekárske začiatky, aké to bolo?

Jedným slovom sa dá zhrnúť, že to bol zmätok. Nové prostredie, noví ľudia a hlavne prepnúť sa zo školského do pracovného režimu chvíľu trvá. Po škole mladý lekár nemá skúsenosti a potrebné zručnosti na zvládnutie všetkých úloh, ktoré ho na oddelení čakajú, takže čas, ktorý musí stráviť pri ich plnení je častokrát dvojnásobný ako u starších, skúsenejších kolegov.

Boli prvé roky chirurgickej práce ťažké, behala vám práca po rozume ako sa hovorí aj v noci, alebo ste sa s tým od začiatku vedeli dobre vysporiadať?

Najmä v úplných začiatkoch som často rozmýšľal, či som spravil všetko tak, ako som mal, či to bolo dostatočné. Samozrejme, tie pocity má lekár stále, ale už nie sú v takom množstve ako v tých začiatkoch.

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

Do práce prichádzam pred 7:00, prezlečiem sa, prehodíme pár slov s kolegami na inšpekčnej izbe, počas toho, ako mi kávovar pripraví kávu. Následne idem na oddelenie, kde si rozdelíme izby pacientov, urobím vizitu, ktorú následne zapíšem do dokumentácie. O 7:45 máme sedenie s primárom oddelenia a preberieme predchádzajúcu službu, výkony ktoré sa v nej operovali a novoprijatých pacientov. Primár rozdelí operácie a asistencie, absolvujeme veľkú vizitu a rozídeme sa na operačné sály. Na operačnej sále trávime väčšinu dňa, pomedzi operácie pripravujeme prepúšťacie správy, pracovný deň zavŕšime poobedným sedením, kde zhodnotíme opäť celý pracovný deň. Takýto je približne celý pracovný týždeň, samozrejme, sú dni, kedy mám službu na urgentnom príjme. Vtedy som od rána na urgente až do nasledujúceho rána, kedy po službe odchádzam domov. Prípadne ešte mávame aj ambulantné dni, kedy sme na ambulancií od 7:00 do 15:30.

Ktoré zákroky vykonávate  najčastejšie?  

Som zaradený v špecializačnom programe úrazová chirurgia, z ktorej budem onedlho atestovať, takže sú to najmä úrazy pohybového aparátu

V praxi dochádza na najnáročnejšie zákroky, ktoré to sú?

V mojom prípade sú tom najmä komplikované zlomeniny hornej či dolnej končatiny a v neposlednom rade infekčné komplikácie po operáciách pohybového aparátu. Tie sa veľmi ťažko zvládajú a vyžadujú dlhú liečbu a najmä spoluprácu a trpezlivosť pacienta.

Naopak, spomeniete si aj na netradičnejšie a zaujímavé zákroky, ktoré ste absolvovali a ostali vo vašej pamäti?

Boli to extrakcie rôznych predmetov, z rôznych telesných otvorov. Pamätám si prípad, kedy bolo nutné pacientovi operačne vybrať z hrubého čreva sprej. Akou cestou sa tam dostal, si môžete domyslieť.

Práca chirurga je vskutku náročná, čo považujete za najnáročnejšie na nej práve vy a aké finty používate, aby ste sa s náročnosťou tohto povolania a stresom dokázal vyrovnať?

Každá práca s ľuďmi je náročná, a to najmä psychicky. Pri práci chirurga je k tomu pridaná aj fyzická záťaž. Najnáročnejšie podľa mňa je, že chirurg sa musí vedieť sústrediť na dlhý čas resp. na čas potrebný k vykonaniu celej operácie, čo často býva aj niekoľko hodín.

Čo je podľa vás pre dobrého chirurga najdôležitejšie?

Mnohí sú toho názoru, že dobrému chirurgovi sa nesmú triasť ruky. Ja si ale myslím, že dôležitejšie pre dobrého chirurga je mať odvahu, nervy zo ocele a vedieť sa správne rozhodnúť.