O nemocnici

12.7.2022

Vnímame ich každodenne ako samozrejmú súčasť nemocnice. Rozvážni, ale rozhodní, v okamihu pripravení konať, schopní niesť zodpovednosť za zdravie pacienta a neraz aj za ich život. Zvažujúci všetky pre a proti v sekundách, využívajúc doterajšie poznatky a skúsenosti. Takí sú lekári v najvyťaženejších oddeleniach nemocníc. MUDr. Dalibor Panuška, primár Chirurgického oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen sa stal lekárom a splnil tak prianie svojho otca. Nikdy svoje rozhodnutie neľutoval.

„Môj nebohý ocko rozprával, že keby si bol mohol vybrať, bol by chirurgom. Nakoniec sa stal geológom, tak asi ja som splnil jeho prianie,“ hovorí MUDr. Dalibor Panuška s tým, že obaja jeho rodičia pochádzali z chudobných rodín na Kysuciach a nikto pred ním ani v širšej rodine medicínu neštudoval.  Ak by ho neboli zobrali na medicínu, do úvahy prichádzala ešte chémia a biochémia.

„Študoval som v Martine a dva  mesiace po skončení štúdia som začal pracovať na ORL klinike v martinskej nemocnici,  potom som nastúpil vo Zvolene na chirurgiu. Môj prvý operačný zákrok bola klasická operácia slepého čreva, vtedy sa každá prvá operácia mala symbolicky „zapiť“. Pamätám si, že som otvoril šumivé víno a oblial som ním celú operačnú knihu. Iná možnosť jednoducho nebola, bolo to v roku 1987,“ spomína dnes primár chirurgie.

Je jedným z tých lekárov, ktorým práca vždy “behala” a dodnes neustále “behá” v hlave. Po nociach, víkendoch, na dovolenke. „Tých prebdených nocí bolo nespočetne veľa. A stále je. S pacientmi v hlave často zaspávam, aj sa budím,“ priznáva skúsený lekár. Aj po rokoch praxe sa na svoju prácu zodpovedne pripravuje. „Ak mám väčšie operácie, často sa aj večer pripravujem doma, pozerám si anatómiu, dnes aj rôzne videá, študujem obrazovú dokumentáciu pacienta, CT-čka , MR-ká , RTG a pod.,“ hovorí MUDr. Panuška, ktorý od júna dostal na starosti aj chod nového oddelenia jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Hoci je lekár a vie, ako by mal zdravý denný režim vyzerať, veľmi sa mu to nedarí dodržiavať. „ V práci som denne o hodinu skôr, lebo ak by som prišiel do práce na 7:00  mnohé veci by som už cez deň nestihol A cez deň? Nuž, mnohokrát sa nezastavím 8, 10 aj  12 hodín. Nie raz sa pristihnem o 15:30 , že som nebol ani na “malej” . A obed v práci ? To neviem, čo je,“ úprimne priznáva skúsený lekár. Jeho rukami už prešlo cca 18 000 pacientov, ktorých operoval, a to hovoríme len o väčších operáciách. „Musím však zdôrazniť, že samotná operácia pre skúseného chirurga nie je to najťažšie. Tie najťažšie rozhodnutia sú iné, či operovať a kedy, vysvetliť pacientovi či príbuznému, čo mu vlastne je a prečo operovať alebo nie,  aké sú riziká, aké sú možné komplikácie atď. Po otvorení nového oddelenia sa z časti zmenila aj skladba najčastejších operácií na chirurgii vo Zvolene.

„Vo všeobecnosti je to dnes tzv. miniinvazívna chirurgia, laparoskopické operácie všetkého druhu, ako aj  iné moderné miniinvazívne techniky. Naopak, medzi tie najnáročnejšie patria pokročilé

onkochirurgické zákroky na tráviacom trakte . A, samozrejme, ťažké akútne stavy či už brušné, úrazové atď.“ objasnil MUDr. Panuška.

Počas jeho dlhoročnej praxe zažil aj takmer neuveriteľné prípady, ktoré prináša život. Aj vtedy však musí víťaziť rýchlosť, zdravý úsudok odborníka, rozhodnutie a okamžitý zákrok. „Aj tých výnimočných situácií či prípadov je veľa. Poranenie či operácia srdca, čo pre všeobecného či hlavne brušného chirurga nie je bežná skúsenosť, pacient napichnutý pri autonehode na zvodidlá, časti prístrojovej dosky v hrudníku, strelné poranenia brucha či granát vybuchnutý 1-2 m pred vojakom. Lekár sa musí vedieť vyrovnať aj s prípadom 5 ročného dieťaťa týraného otcom s ťažkými zraneniami po bitke. Do dnes mám odloženú fotku rok po ošetrení dieťaťa, ktorú mi poslali z detského domova, kde bolo umiestnené, na ktorej sa už spokojne usmieva a  dalo by sa ich menovať oveľa, oveľa viac,“ šokuje nás, laikov, primár. Medzi najemotívnejšie zážitky však patria pacienti, ktorých  operovali nie jeden, dvakrát, ale päť, desaťkrát. „Aj my sme si, napriek naše enormnej snahe mysleli, že nemôžu prežiť a dnes ich stretávam na ulici,“ so zadosťučinením dodáva MUDr. Panuška. 

Ako sám aj po rokoch hovorí, náročné v medicíne je všetko, nič nemožno považovať za banálne alebo menej závažné. A ako to on sám zvláda? Aký má recept na stres, záťaž, ako vytrvať a byť odolný? „Nemám žiadne finty. Najviac mi dáva moja rodina, pokoj a láska v rodine, to je najviac. Ich  rešpekt a tolerancia k mojej práci a času strávenému v nemocnici. MUDr. Panuška najčastejšie relaxuje pri športe – lyžovaní, bicyklovaní a plávaní, je skúseným windsurfistom a vyznáva skialpinizmu. „ A ešte cestovanie po svete, poznávanie ani nie celkom exotických, ako skôr netradičných destinácii.“

Keď sa primára Panušku spýtate, čo je podľa neho pre dobrého chirurga najdôležitejšie, bez váhania odpovie: „Pokora. Pokora pred každým pacientom, pred každým aj tým najmenším operačným zákrokom. A potom pracovitosť, pevná vôľa, empatia s pacientom. Je toho dosť, ťažko povedať, čo je to naj. Život ma naučil a mojim mladším kolegom to dnes často hovorím, že  dobrý a skúsený chirurg v prvom rade rozmýšľa, ako pacienta neoperovať. Lebo každý skúsený chirurg videl množstvo komplikácii po operáciách, aj po banálnych - také však v skutočnosti nie sú. Múdry chirurg vždy rozmýšľa, či sa tomu nedá vyhnúť,“ dodáva na záver primár zvolenskej chirurgie.