O nemocnici

7.4.2022

Reč, prirodzená schopnosť človeka dorozumievať sa, vyjadriť svoje pocity, túžby, sformulovať požiadavky, povedať všetko, čo potrebuje. Hoci je schopnosť komunikácie človeku daná už od narodenia, rovnako od narodenia existujú aj rôzne poruchy komunikácie a reči. Táto oblasť medicíny nie je tak verejnosti známa, pre odborníkov je to však mimoriadne náročná a zaujímavá sféra medicíny s množstvom špecifík, ktorá si vyžaduje predovšetkým individuálny prístup. Akú sú najčastejšie neurogénne poruchy, ako sa prejavujú, čo človek s danými diagnózami objektívne nedokáže hovorí Mgr. Zuzana Mašlejová, klinická logopedička Nemocnice AGEL Zvolen.

Čo sú to neurogénne poruchy komunikácie?

Sú poruchy reči pri ochoreniach mozgu. Vznikajú pri mechanickom poškodení mozgového tkaniva napr. pri traume, pri ložiskovom nedokrvení alebo pri krvácaní. Osobitnou kapitolou neurogénnych porúch komunikácie sú poruchy reči vznikajúce pri neurodegeneratívnych ochoreniach.

Pri akých diagnózach môže dôjsť k týmto poruchám? Aké sú symptómy týchto porúch?

Pri ischémii vzniká ložiskové nedokrvenie, znížený prítok krvi, čo má za následok znížený prísun kyslíka a glukózy. Krvácanie nie je tak časté ako ischémia. Vzniká tak, že sa stena tepny  naruší a krv sa roztečie do okolia poškodenej cievy. V produkcii reči sa to následne prejaví poruchou, ktorú nazývame afázia- Pacient má ťažkosti s porozumením reči, s produkciou slov, tvorením viet, často sú prítomné agramatizmy, zámeny slov – parafázie, ťažkosti s výberom slov a plánovaním verbálnej produkcie. Pacient dlho rozmýšľa, kým vyprodukuje vetu, alebo môže byť spontánna produkcia úplne nezrozumiteľná, prípadne pacient produkuje nezrozumiteľné frázy, často sa pridružia aj poruchy čítanej a písanej reči.

Dyzartria je porucha motorickej realizácie reči na základe organického poškodenia nervovej sústavy a dráh inervujúcich svalstvo zodpovedné za produkciu reči. To znamená narušenia ktoréhokoľvek subsystému, ktorý sa podieľa na hovorení — dýchanie, tvorba hlasu, úprava hlasu v dutinách, artikulácia a prozódia.  Dyzartria  sa prejavuje deficitmi v oblasti dýchania, fonácie, artikulácie, prozódie. Často sa v klinickom obraze pacienta vyskytujú poruchy prehĺtania – dysfágie. Ak diagnostikujeme zníženie kognitívnych schopností – demenciu, hovoríme o jazykovo – kognitívnych poruchách komunikácie.

S akými rečovými poruchami sa vo vašej ambulancii stretávate?

Stretávame sa so všetkými, vyššie uvedenými poruchami reči a jazyka. Najčastejšie však s dyzartriou a poruchami prehĺtania, ktoré sú súčasťou klinického obrazu pacienta s neurodegeneratívnym ochorením - extrapyramidovými poruchami a parkinsonovou chorobou.

Stretávate sa s týmito poruchami u detí alebo len u dospelých?

Detský pacient má neurogénne poruchy komunikácie najčastejšie pri závažných telesných  a kombinovaných postihnutiach, napríklad pri detskej mozgovej obrne. Klinický logopéd sa v detskom veku najčastejšie stretáva s narušeným alebo oneskoreným vývinom reči, zajakavosťou  a artikulačnými poruchami. Primárne sa v klinicko-logopedickej ambulancii v Centre pre liečbu parkinsonovej choroby a extrapyramídových porúch venujeme dospelým pacientom s prebiehajúcim neurodegeneratívnym ochorením.

Akou terapiou sa dajú vyliečiť takéto poruchy?

Klinický logopéd pracuje v tíme s neurológom, psychiatrom a psychológom, používa postupy  terapie založenej na dôkazoch. Ide v podstate o behaviorálnu stimuláciu, keď logopéd používa stimulačné a deblokovacie terapeutické postupy.  Spôsob  a náplň terapie je rôzny, závisí od ochorenia pacienta. V akútnom, subakútnom a u mnohých pacientov aj v chronickom štádiu afázie sú dominantným problémom slová: ich produkcia, porozumenie, čítanie a písanie. Terapeutické postupy sú zamerané na zmiernenie týchto porúch, pričom si uvedomujeme, že z úrovne izolovaných slov treba v terapii postúpiť ďalej.  U pacienta s  dyzartriou sa  zameriavame na elimináciu deficitov v oblasti respirácie, rezonancie, hybnosti tváre a orofaciálneho systému, fonácie a prehĺtania.

Aké je percento úspešnosti pri liečbe týchto porúch?

Cielená terapia zameraná na jazykové deficity v produkcii a porozumení reči a ostatných modalitách zúčastňujúcich sa na produkcii reči je efektívna. Toto tvrdenie vychádza z výskumov a prináša signifikantné zmiernenie porúch. Narušená komunikačná schopnosť so sprievodnými symptómami má za následok zníženie schopnosti cielenej interakcie, čo si vyžaduje často rekvalifikáciu povolania u týchto pacientov alebo ich invalidizáciu. Preto je cieľom klinicko-logopedickej terapie prinavrátenie stratených funkcií a  ich stabilizácia, aby bol pacient schopný plnohodnotného života. Prognóza pacienta s neurogénnou poruchou komunikácie je závislá najmä na rozsahu a lokalizácii lézie v mozgu, prípadne v iných oblastiach nervovej sústavy ako aj stabilizácie celkového zdravotného stavu pacienta. Dĺžka a intenzita terapie sú kľúčovými faktormi efektivity terapie pacientov, pri ktorej hrá významnú úlohu spolupráca s rodinou.