O nemocnici

10.9.2021

Ako hovoria odborníci, najdôležitejšie na prvej pomoci je nebáť sa ju poskytnúť. Na druhej strane však treba vždy starostlivo zvažovať stav pacienta a aké sú naše možnosti a schopnosti mu prvotne pomôcť. Svetový deň prvej pomoci si pripomíname na základe iniciatívy Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRCCS). Pod týmto názvom sa pripomína od roku 2003 a jeho cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o dôležitej úlohe prvej pomoci v situáciách kedy môže byť práve prvá pomoc život zachraňujúca.

Prvá pomoc je súbor opatrení alebo liečenie, ktoré sa pri poranení alebo náhlom ochorení poskytne postihnutému. Pacientovi sa poskytuje na záchranu života, na zabránenie zhoršenia stavu, zníženia výskytu komplikácií a na skrátenie rekonvalescencie. Základnými životnými funkciami sú dýchanie a krvný obeh, teda činnosť srdca. Aj pri prvej pomoci je základom spriechodnenie dýchacích ciest a obnova krvného obehu. Pri snahe pomôcť pacientovi netreba však zabúdať na to, aby sme neohrozili samy seba. Rizikovými sú: dopravná nehoda, požiar, násilný trestný čin, topenie, frekventovaná infraštruktúra (cesta, železnica, diaľnica), nebezpečné prostriedky na mieste zásahu, nestabilita priestorov, terénu alebo budov, agresívne osoby, osoby, ktoré podľahnú panike, osoby pod vplyvom drog, liekov alebo alkoholu, počasie, svetelné podmienky, ročné obdobie, dostupnosť.

„Ak sme pri pacientovi, ktorý krváca, zastavíme krvácanie, ak nedýcha, zistíme prečo. Môže mať zapadnutý jazyk, niečo v ústnej dutine. Robí sa to tzv. trojitým manévrom. Pacientovi zakloníme hlavu, predsunieme sánku a skontrolujeme ústnu dutinu. Až keď sme si istí, že v ústach nič nemá a nemá zapadnutý jazyk snažíme sa počúvať, zistiť, či dýcha,“ hovorí vrchná sestra urgentného príjmu z nemocnice AGEL Zvolen Mgr. Katarína Liptáková. Mnohí máme s prvou pomocou problém. Buď ju poskytnúť nevieme, alebo sa neodvážime. „Záchranári sa iba vzácne stretávajú s tým, že ľudia poskytujú zranenému prvú pomoc. Ruky im zväzuje strach, že niečo urobia nesprávne. Pritom aj drobnosť môže zvrátiť osud. Mnohí by aj pomohli, no zľaknú sa, že zle poskytnutou prvou pomocou zranenému iba väčšmi ublížia. Ak niekto ovláda základné úkony, lebo má za sebou aspoň jeden kurz z prvej pomoci, nemôže ju poskytnúť nesprávne. Možno neurobí všetko, čo treba, ale keď vykoná aspoň niečo, nepochybí,“ hovorí MUDr. Monika Francisciová zo zvolenskej nemocnice z oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny. Väčšina ľudí sa však iba pozerá, pritom poskytnutie prvej pomoci je povinné zo zákona. Je pochopiteľné, že svedkovia udalosti sú zo všetkého neraz v takom šoku, že sa zraneného boja čo i len dotknúť, no život naozaj zachraňujú jednoduché úkony. Nebyť strachu, až tretina postihnutých by podľa lekárov zbytočne neumierala. Nevedomosť, strach či neochota poskytnúť prvú pomoc pripravuje pacienta o šancu na prežitie. Absolvovanie kurzu prvej pomoci by malo patriť k všeobecnému vzdelaniu,“ dopĺňa MUDr. Francisciová.

Ak sú však obavy a stres na takej hranici, že sa človek nedokáže premôcť, je dôležité kontaktovať tiesňovú linku (112, 155), kde dostane volajúci otázky k zhodnoteniu situácie. Operátor tiesňovej linky totiž potrebuje dostatok informácií.

Navigácia operátora tiesňovej linky k základným život zachraňujúcim úkonom dokáže  niekedy prelomiť obavy a strach svedka udalosti, ktorý má obavu poskytnúť prvú pomoc. Ak sa obavy  a strach  nepodaria prelomiť, je nevyhnutné požiadať alebo promptne vyhľadať osobu, ktorá bude mať odvahy viac.