O nemocnici

5.8.2021

Najmä v letných mesiacoch, keď sa horúčava dokáže podpísať pod nejeden kolaps, je pitný režim mimoriadne dôležitý. Voda je pre ľudský organizmus ako palivo. Poháňač a vzpruha zároveň. Zásobuje každú bunku v tele a jej nedostatok má rôzne negatívne dopady. Trpí celé telo a atakované sú všetky orgány. O to, aká je pre človeka dôležitá voda a jej fyzický príjem sme sa porozprávali s vrchnou sestrou z Interného oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen PhDr. Zuzanou Bukovcovou.

Koľko vody by mal vypiť dospelý človek a koľko dieťa?

To, koľko vody má vypiť dospelý človek za deň, závisí od viacerých okolností, ale všeobecne sa udáva 2 až 3 litre tekutín. Koľko by mal vypiť dospelý človek a koľko  dieťa sú údaje odlišné, pretože obsah vody v tele dieťaťa je iný ako obsah vody dospelého človeka. Čím je človek starší, tým je obsah tekutín na kg váhy menší. Koľko by mal človek denne vypiť závisí predovšetkým od hmotnosti tela, zdravotnej kondície, telesnej výkonnosti, veku, stravovacích návykov a tiež teploty a vlhkosti prostredia. Platí pravidlo, že na každých 10kg hmotnosti by sme mali vypiť 3dcl vody, avšak bez výraznejšej telesnej námahy a vonkajších horúčav. Pri zvýšenej telesnej námahe, fyzicky náročnej práci a vysokých teplotách prostredia ako zažívame v týchto dňoch, by sa mal príjem tekutín zvýšiť na 4dcl na každých 10kg, pri extrémne vysokej telesnej záťaži aj viac. Deti by mali vypiť na kilogram váhy 60ml tekutín.  Aby to bolo jednoduchšie, môžem uviesť príklad: ak má dieťa 35kg malo by vypiť 2,1 l vody, ak 25kg tak minimálne 1,5 l, pričom zohľadniť všetky už spomínané ukazovatele.

Prečo je pitný režim dôležitý?

Voda je elixírom nášho života, bez vody sa žiť nedá. Tekutinová rovnováha je dôležitejším predpokladom správneho fungovania organizmu a tiež zdravého starnutia. Voda je najdôležitejšia zložka pre každú bunku nášho tela po kvalitatívnej i kvantitatívnej stránke. Voda v tele je prepravcom živín, "mazivo" pre kĺby a vnútorné orgány, reguluje telesnú teplotu, poskytuje štruktúru bunkám a tkanivám a prispieva k správnemu fungovaniu rôznych chemických procesov v organizme. Dodržiavanie pitného režimu pomáha pri chudnutí, pretože zlepšuje trávenie vďaka zrýchleniu metabolických procesov, nedochádza k zadržiavaniu  vody,  čo prispieva k optimálnemu vylučovaniu odpadových látok a toxínov z organizmu. Kým bez stravy vydržíme maximálne 3-4 týždne, pričom prežitie bez stravy závisí od prístupu k vode a zdravotnej kondície, bez vody sa dá prežiť len niekoľko desiatok hodín, maximálne 3-4 dni. Voda spolu s minerálmi zabezpečuje množstvo funkcií a procesov, bez ktorých by organizmus neprežil.

Ako sa prejavuje dehydratácia?  Kedy je životu nebezpečná?

Dehydratácia je strata tekutín. Pozor, smäd nie je správnym ukazovateľom, kedy máme piť. Keď už máme pocit smädu, je už neskoro. Vtedy sme už stratili viac ako 1-2 % tekutín. Strata tekutín na úrovni 2% telesnej hmotnosti predstavuje stratu 20% výkonu organizmu. Ťažká dehydratácia, tj. strata tekutín o 4 percentá, znižuje výkon tela o polovicu! Strata tekutín nad 6% už vedie ku kolapsu, ktorý sa môže skončiť aj smrťou. Aj mierna dehydratácia môže nenapraviteľne poškodiť zdravie človeka, najmä, ak má problémy so srdcom alebo obličkami. Mierny, ale dlhodobý nedostatok tekutín, ktorý často ani neregistrujeme, môže mať vážne zdravotné dôsledky: napr. trvalé poškodenie obličiek, môže spôsobovať chronickú zápchu, zvýšenú viskozitu krvi a tým aj riziko vzniku trombózy a rôzne iné. Každá strata vody, ak ju včas nevyrovnáme, znižuje fyzickú výkonnosť a s tým spojenú výkonnosť vnútorných orgánov. Dehydratácia znižuje pozornosť, vytrvalosť, koncentráciu, kognitívne funkcie, pocit pohody a zvyšuje sa riziko úrazu. Prvými príznakmi dehydratácie patrí bolesť hlavy, pocit malátnosti, zvýšená pulzová frekvencia, znížený krvný tlak, následne vznik kolapsu, čo je v týchto horúčavách, hlavne u starších a chronicky chorých ľudí, pomerne časté. Pri kolapsoch môže dôjsť k ďalším závažným poraneniam a zdravotným komplikáciám. Vyššie riziko dehydratácie je u malých detí, ktorého bežné denné straty predstavujú značný podiel celkovej telesnej tekutiny. U seniorov sa objem celkovej telesnej vody znižuje vekom, zhoršuje sa funkčná schopnosť obličiek a pocit smädu býva oslabený. Vzhľadom na toto riziko, by mali rodinní príslušníci seniorov zvýšiť kontrolu nad dodržiavaním pitného režimu u svojich blízkych.

Mení sa potreba príjmu vody v závislosti od ročného obdobia?

Pitný režim je dôležité dodržiavať vždy, je to však prísne individuálne koľko vody vypiť, pretože závisí, ako som uviedla, od mnohých faktorov a letné horúčavy k tomu samozrejme patria. Zvlášť, ak vykonávame fyzicky náročnú prácu. Jednoznačne to, čo vylúčime (dýchaním, potením, močom, stolicou) musíme doplniť, či je to v lete alebo v zime. Vysoká vonkajšia teplota, spojená s nedostatočným prísunom tekutín má svoje riziká. Vzhľadom na to, že telo si nevie uložiť vodu do zásoby a voda ním len „pretečie“ je ideálne dopĺňať tekutiny priebežne, počas celého dňa, najviac však v dopoludňajších hodinách. Do pozornosti by som rada dala nielen množstvo, ale aj vhodný výber tekutín a ich kvalitu. 

Ako pitný režim ovplyvňujú kofeínové a alkoholické nápoje?

Aj keď najzdravšia je čistá voda, človek si môže dovoliť aj pestrejšiu skladbu nápojov, záleží však koľko a ako často ich pijeme. Bez rozlíšenia veku a úmerne k potrebe sa však dá povedať, že najvhodnejšia je čistá pramenitá voda alebo slabo mineralizované prírodné vody bez kysličníka uhličitého. Pitný režim a výber vhodných nápojov má svoje zvláštnosti pri liečbe rozličných chorôb, niekedy je príjem potrebné zvýšiť inokedy znížiť a niektoré sú v liečbe ochorení kontraindikované. V týchto prípadoch je potrebné sa riadiť odporúčaním lekára. K vhodným nápojom  počas letných horúčav patria nesladené vodou riedené ovocné a zeleninové šťavy. Vhodné sú aj slabé bylinné čaje, mali by sa však striedať. Zelený nesladený čaj je vhodnou alternatívou aj vzhľadom na jeho antioxidačné účinky. Iontové, energetické a proteínové nápoje nie sú vhodné pre bežné dopĺňanie tekutín a môžu byť vo väčších množstvách škodlivé. Stredne mineralizované vody sú vhodným zdrojom, avšak mali by sa vzhľadom na rôzny obsah solí striedať, hlavne u chorých na vysoký krvný tlak. Ich objem by nemal presiahnuť 500 ml denne. Silne mineralizované vody by sa mali konzumovať len výnimočne. Stredne a silne mineralizované vody by sa deťom nemali podávať vôbec. Vhodnými zdrojmi tekutín je aj ovocie a zelenina, napríklad melón uhorky, jahody ale aj citrusy. Veľmi dobré sú počas letných horúčav domáce nesladené limonády a vody napríklad s mätou a citrónom. Sladené, kolové a ovocné nápoje nie sú vhodné, pretože obsahujú veľa cukru a ten smäd neuhasí, naopak pocit smädu zvyšuje. Naviac, takýto nápoj obsahuje veľa kalórií, je sýtený kysličníkom uhličitým a spolu s rôznymi umelými dochucovadlami poškodzuje zubnú sklovinu. Kofeín v kolových nápojoch nie je vhodný pre deti. Diskusia o tom, či sa má káva počítať do denného objemu tekutín je často nesprávne interpretovaná. Káva obsahuje kofeín, ktorý zvyšuje tvorbu moču a v zásade tak neovplyvňuje hydratáciu zdravého človeka. Je však vhodné po káve doplniť úbytok tekutín pohárom čistej vody. Alkohol by sa mal konzumovať s mierou, odporúča sa maximálne pol litra piva alebo dva deci vína večer. Pivo, ako aj ostatné alkoholické nápoje, paradoxne zvyšujú výdaj tekutiny močom, čím dochádza k zvýšeným stratám a tým aj k dehydratácii organizmu.

Na záver len dodám, že nie všetky zdravotné problémy sa dajú riešiť správnym pitným režimom. Má však priveľa pozitívnych vplyvov a jeho nedodržiavanie zasa negatívnych rizík nato, aby sme ho zanedbávali.