O nemocnici

18.2.2021

Sú celkom nenápadní a pod ochranným oblečením aj takmer na nerozoznanie od ostatných zdravotníkov. Ich anonymita však končí tam, kde je potrebné vidieť tvár a poznať celé meno. Inšpirovaní svojím zakladateľom, sv. Františkom z Assisi, prinášajú so sebou pokoj a dobro. Traja kapucíni z Hriňovej - Raticovho vrchu dobrovoľne pomáhajú na covidovom oddelení vo zvolenskej nemocnici. Pomáhajú s ťažko chorými pacientmi a ich duchovná podpora je všadeprítomná a nevtieravá. A, ako sa ukazuje, aj veľmi potrebná.

Jedným z dobrovoľníkov je aj mladý kapucín, len 26-ročný Matej Zbranek: „My sme si jednoducho s bratmi povedali, že chceme a ideme pomôcť. Povedal by som, že neviem či „pomáham“ ľuďom ja alebo v istom zmysle oni „pomáhajú“ mne. Nedá sa jednoznačne povedať, že „nápomocný“ som len ja. Aspoň ja to takto vnímam. Okrem toho sme ako bratia nastúpili do už idúceho vlaku, čiže zohratého zdravotného personálu, ktorí svoju prácu vykonáva obdivuhodne, čo nás veľmi povzbudzuje.“

Pomocnú ruku podali nemocnici traja kapucíni. Dvaja kňazi - Anton Majerčák a Vladimír Polák a už spomínaný študent - Matej. V dennej zmene je vždy jeden z nich. „Keď vidím pacientov na tomto oddelení, tak vidím realitu. Každý človek potrebuje blízkosť druhého a hlavne nebyť sám. Myslím si, že by si asi každý chorý želal, aby bol pri ňom niekto z blízkych a pomáhal mu nielen vo veciach starostlivosti o neho, ale aj veľmi jednoducho - svojou vlastnou prítomnosťou, ktorá je, podľa mňa, pre chorého nad zlato,“ povedal k svojmu pôsobeniu na covid oddelení Matej. Práca vo zvolenskej nemocnici na mimoriadne náročnom covidovom oddelení však nie je len o duchovnej podpore. Kapucíni pomáhajú všade tam, kde je to potrebné. Roboty je tu vždy dosť a „každá ruka“ je tu dobrá. Prirodzená je teda otázka. Ako to zvládate?: „Je to služba. S bratmi sa počas večerov stretávame a spoločne zdieľame prežitý deň v službe. Vnímame našu vlastnú krehkosť a mnohokrát zotrvávame spoločne v bázni nad prežitým časom v nemocnici, ktorý nie je pre nás vždy ľahký. Napriek tomu vnímame túto službu veľmi pozitívne.“

Pozitívne však vníma prítomnosť kapucínov na oddelení aj vrchná sestra jedného z covidových oddelení, Mgr. Katarína Liptáková.

„Na covid oddelení nám pribudla nečakaná pomoc. Väčšina z nás si pri slove kňaz predstaví len niečo spirituálne, avšak v tomto prípade to tak nie je. Naši traja pomocníci sa plnohodnotne zaradili do ošetrovateľského procesu. Odložili rúcho a obliekli si tak, ako každý pracovník na našom oddelení, jednorazové oblečenie, založili si ochranné pomôcky a vydali sa za pacientmi. Pacientom pomáhajú pri každodenných činnostiach ako je toaleta, umývanie zubov, holenie, polohovanie, jedenie. Na prvý pohľad pracujú ako každý pracovník. Práce a činností na covid oddelení je naozaj veľa a páni kňazi spolu so študentom Matejom ju zvládajú s neuveriteľnou odhodlanosťou a pokorou. A to je presne to, čo nám priniesli. Pokoru. Ich pokoj a pokora im umožňujú pridať do bežných činností na oddelení to, na čo my v zápale povinností a snahe urobiť všetko správne zabúdame. Načúvať ľuďom. Ľuďmi nemyslím len pacientov, sú nimi aj naši pracovníci, naše sestry a sanitári. Každý jeden člen ošetrovateľského tímu. Naši kňazi, ako ich familiárne voláme, vnášajú na oddelenie možnosť vyrozprávať sa a posťažovať sa. Niekedy vypočuť si toho druhého a na chvíľu sa zastaviť vie pomôcť viac než podanie lieku. Preto im chcem touto formou poďakovať, že nám každý deň pripomínajú ľudskosť, úsmev, radosť a my ju máme možnosť darovať ďalej pacientom.“