O nemocnici

17.12.2020

Na aktuálnu pandémiu koronavírusu nikto nebol pripravený, nepočítalo sa s ňou ani pred mnohými desiatkami rokov pri budovaní viacerých nemocníc. Čelíme tlaku, ktorý nás vytrhol z komfortu a postavil pred úlohy, ktoré si nikto nevedel predtým naštudovať, pripraviť sa na ne. Zápasíme s neviditeľným nepriateľom a aj zdravotníci na covidovom oddelení v Nemocnici AGEL Zvolen spolu s vedením nemocnice robia všetko preto, aby tieto zložité časy nepocítili tí najzraniteľnejší. Pacienti s ochorením COVID-19.

„Služba na COVID oddelení je takmer rovnaká ako na bežnom oddelení. Zmena je v potrebe používania väčšieho množstva osobných ochranných pracovných prostriedkov, dôslednej dezinfekcii a opatrnosti počas celej služby v tom, kde smieme jesť, piť, telefonovať a ako sa máme po oddelení pohybovať. Pri každom vstupe k pacientovi si zdravotník musí obliecť ochrannú čiapku, ochranné okuliare alebo štít, respirátor spolu s chirurgickým rúškom, ochranný plášť, dvojitú vrstvu ochranných rukavíc, jednorazové návleky na nohy a gumené topánky,“ oboznamuje nás vedúca sestra Mgr. Katarína Liptáková z COVID oddelenia, na ktorom je v súčasnosti hospitalizovaných 27 pacientov. „Aby sme nemuseli byť takto ustrojení počas celej služby, ale iba pri styku s pacientom, je oddelenie rozdelené na 3 zóny - červenú, oranžovú a zelenú.

Červenú zónu predstavujú miestnosti, v ktorých sa nachádzajú pacienti a riziko nákazy je tu najvyššie, preto v nej platia najprísnejšie hygienicko-epidemiologické pravidlá. Za ňou nasleduje oranžová zóna, v ktorej už nie sú pacienti, ale je to stále infekčné prostredie. „Zelená zóna je bezpečná a je to priestor, v ktorom sa stravuje aj personál, vybavuje sa tu administratíva a nie je možné sem vstúpiť v kontaminovanom oblečení a vnášať sem kontaminované predmety. Vstupuje sa sem cez filter, ktorý slúži na odloženie ochranných pomôcok a dezinfekciu. Každá z vymenovaných zón je samostatná a uzavretá,“ dopĺňa vrchná sestra. Covid oddelenie je vo zvolenskej nemocnici rozdelené na dve poschodia, ktoré sa od seba trochu líšia. Preto je aj zloženie personálu na jednotlivých ošetrovacích jednotkách rozdielne. Na prvom poschodí je okrem multidisciplinárnej jednotky vo forme bežného oddelenia aj jednotka intenzívnej starostlivosti a oddelenie anesteziológie a  intenzívnej medicíny (OAIM). Súčasťou zdravotníckeho tímu sú tu sestry so špecializáciou v anesteziológii a intenzívnej medicíne, ktoré zabezpečujú starostlivosť predovšetkým o pacientov napojených na umelú pľúcnu ventiláciu. Z tohoto dôvodu je vždy prítomný aj lekár z OAIM oddelenia. 

A ako vníma vrchná sestra prácu s covid pozitívnymi pacientmi? Má obavy? Izoluje sa? Pociťuje smútok pri strate pacienta? „Neizolujem sa od rodiny. Podľa mňa to nie je potrebné. Ak každý z nás dôsledne dodrží všetky bezpečnostné opatrenia, je väčšia šanca získať ochorenie COVID 19  v supermarkete ako na našom oddelení. Ku každému pacientovi pristupujeme ako k pozitívnemu a máme k dispozícii všetky ochranné prostriedky a veľa času sme venovali nácviku ich správneho používania. Je dôležité vedieť sa správne do ochranných odevov obliecť a ešte dôležitejšie správne ich vyzliecť tak, aby sme sa nekontaminovali. Tieto nácviky v našej nemocnici prebiehajú už od jarnej vlny pandémie. Času na oddych je menej, ako som mala pred tým, než začala pandémia. Avšak nevnímam to negatívne. Moju prácu vnímam ako poslanie, preto je pre mňa samozrejmosťou pomáhať v tejto situácii. Súcit cítim vždy a s každým pacientom. Bez toho by sa táto práca nedala robiť,“ s pokorou dopĺňa mladá sestra z covid oddelenia. A čo mladú zdravotníčku poteší, kde hľadá ventil a naberá silu na ďalšiu pomoc a útechu pre iných? „Oddych je pre mňa pobyt pri vode, keďže som vášnivá rybárka,“ prekvapivo dopĺňa. Pochybnosti pri práci prišli aj na ňu, pretože únava sa podpisuje na všetkých. Veď, ako sama povedala: „Každý z nás občas zapochybuje, hlavne v ťažkých chvíľach. Manažujem tím ľudí, ktorí pochádzajú z rôznych pracovísk, majú svoje návyky a tie treba zladiť podľa aktuálnej situácie a vytvoriť efektívne a bezpečne spolupracujúci kolektív. Zadosťučinenie však prichádza rýchlo a to v podobe úprimnej vďaky pacienta – človeka, ktorý je vďačný, už len za takú drobnosť, akou je pohár vody.“