O nemocnici

27.8.2020

Výživa patrí medzi základné potreby človeka. Dobrý nutričný stav človeka má priamy vplyv na jeho rast a vývoj, na udržiavanie a podporu zdravia s dôrazom na kvalitu života. Výživa hrá dôležitú úlohu v liečebnom procese väčšiny ochorení. Hlavná pozornosť je pritom venovaná potravinám, ktorým by sme sa mali vyhýbať, prípadne ich príjem obmedziť. Dôležitou súčasťou správne nastavenej liečby je aj zodpovedajúca strava, resp. diéta, vytvorená presne na mieru podľa stanovenej diagnózy. Nemocnica AGEL Zvolen poskytuje svojim pacientom stravu na mieru presne podľa ich potrieb.

O vyváženú a zdravotne vhodnú stravu sa vo zvolenskej nemocnici stará nutričný terapeut Ľubomíra Fraňová. Celkovo nemocnica poskytuje až 40 druhov diét tak, aby sa splnili  všetky požiadavky na vyváženú a energeticky vyhovujúcu stravu pre každého pacienta. V budúcnosti plánujú možnosti stravy ešte viac rozšíriť.

Strava v nemocniciach mnohým pacientom nechutí. Sťažujú sa na nedosolené pokrmy, ktoré subjektívne podľa pacientov nemajú žiadnu chuť. Príčinou však nie sú nedostatočné gastronomické znalosti kuchárok, ale diétny systém, ktorý musia kuchárky pri varení jedál rešpektovať. Potraviny zastúpené v jednotlivých diétach musia spĺňať všeobecné požiadavky stanovené jednotným diétnym systémom. K základným požiadavkám patrí zachovanie energetickej a biologickej hodnoty potravín, správna technologická úprava, hygienická nezávadnosť, estetickosť a pestrosť jedálneho lístka. Diétny systém obsahuje základné diéty, ako napríklad tekutá, racionálna, či nesolená šetriaca, potom sú to špeciálne diéty, kam patrí strava s prísnym obmedzením tuku alebo diabetická šetriaca diéta a posledným typom sú to štandardizované diétne postupy, ako bezlepková či bezlaktózová. Každá z nich má svoje špecifiká. ,,Napríklad racionálna diéta obsahuje priemerne 9500 kJ, teda 80g bielkovín, 70g tukov a 320g sacharidov. Tieto hodnoty sú postačujúce pre pacienta na lôžku, ktorý v tom čase nemá veľký energetický výdaj. Na porovnanie, priemerný Slovák príjme denne aj 15 000 kJ,   niekedy aj viac a omnoho viac živín, ako je to potrebné.  Práve to môže byť príčina, prečo sa pacienti v nemocniciach najčastejšie sťažujú na stravu,“ hovorí Ľubomíra Fraňová.

Určenie tej správnej diéty začína už pri prijatí pacienta na hospitalizáciu. Pacient má ordinovanú stravu na základe svojho ochorenia, ohľad sa berie samozrejme aj na potravinové alergie. ,,Diéty v našej nemocnici sú prispôsobené požiadavkám z lôžkových oddelení, veľa našich pacientov nemôže konzumovať mlieko či mliečne výrobky z dôvodu neznášanlivosti mlieka  a mliečnej bielkoviny alebo intolerancii laktózy (mliečny cukor). Ďalšou skupinou sú pacienti s vysokým krvným tlakom, s chorobami obličiek či pri pankreatitíde, špeciálne diéty majú aj deti“, objasňuje Ľubomíra Fraňová. Väčšina pacientov naordinovanie diéty počas pobytu v nemocnici rešpektuje. Sú však aj takí, ktorí si tajne nechajú priniesť svoje obľúbené pochúťky a neuvedomujú si, že takýmto správaním narušujú proces liečby.

Diétny systém bol prvýkrát publikovaný v roku 1955. Bol pripravený pre potreby nemocníc a stal sa normou, podľa ktorej sa pripravovala liečebná výživa v českých aj slovenských nemocniciach. Nové poznatky o výžive rýchlo pribúdali, a preto bolo potrebné v priebehu ďalších 40 rokov tento systém upravovať z hľadiska energetickej a biologickej hodnoty. Posledná úprava diétneho systému bola v roku 1992. Úpravou došlo k zníženiu energetickej a biologickej hodnoty diét.