Postihuje 15-tisíc Slovákov, stále však presne nevieme, čo ju spôsobuje – 11. apríl patrí Svetovému dňu Parkinsonovej choroby
11.4.2023
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpí touto chorobou viac ako 10 miliónov ľudí na celom svete a odhaduje sa, že v nasledujúcich rokoch sa ich počet bude neustále zvyšovať. Na Slovensku žije približne 15-tisíc Slovákov s diagnostikovanou Parkinsonovou chorobu. Postihuje typicky pacientov po 60. roku života, jej výskyt sa zvyšuje so stúpajúcim vekom. Zriedka sa môže vyskytnúť pred štyridsiatkou, pričom zasahuje rovnako mužov i ženy.
„Parkinsonova choroba je neurodegeneratívna choroba. Bohužiaľ, vo veľkej väčšine prípadov nevieme, čo ju skutočne spôsobuje. Pravdepodobne ide o komplex viacerých faktorov na biochemickej a bunkovej úrovni, ktoré vedú k spusteniu neurodegeneratívneho procesu. Tieto zmeny môžu urýchliť niektoré situácie, ako je úraz alebo operácia s celkovou anestéziou. Takýchto prípadov je ale málo. Iba v malom percente dokážeme vystopovať dedičný faktor,“ vysvetľuje MUDr. Ján Necpál z Centra pre liečbu parkinsonizmu a extrapyramídových porúch Nemocnice AGEL Zvolen.
MUDr. Necpál sa zúčastňuje viacerých medzinárodných výskumov Parkinsonovej choroby. „Pracujem na niekoľkých projektoch súčasne. Z tých, ktoré sa týkajú Parkinsonovej choroby, spomeniem americkú a európsku medzinárodnú štúdiu ohľadom klinických škál venujúcich sa mimovoľným pohybom pri Parkinsonovej chorobe (tzv. dyskinézy). Vrátane niektorých ďalších centier zo Slovenska a okolitých krajín som zapojený do rozsiahleho Londýnskeho projektu ohľadom genetických analýz pacientov s Parkinsonovou chorobou a inými typmi parkinsonizmu,“ prezrádza. „Myslím, že sa u nás nájde niekoľko vynikajúcich lekárov, ktorí majú srdce pre túto oblasť neurológie, a ktorých výsledky sú hodné celosvetového merítka. V našej oblasti nechýba kreativita a entuziazmus. V porovnaní s mnohými zahraničnými krajinami sú naše finančné a materiálno-technické možnosti obmedzenejšie, čo však neznamená, že sa seriózny výskum u nás nerobí,“ objasňuje.
V realite existuje viacero typov klinického výskumu. Ak ide o nové liečivo pre danú chorobu, ide o intervenčný výskum. Pri neintervenčnom výskume sa zase študujú rôzne prejavy a charakteristiky ochorenia za istých podmienok. Ide napríklad o vplyv depresie na kvalitu života u pacientov s Parkinsonovou chorobou. „Klinické štúdie so zameraním skúmať nový liek pre dané ochorenie pozostávajú z viacerých fáz, počas ktorých sa testuje jednak efekt, jednak bezpečnosť lieku. Iba menšia časť nových liečiv sa v skutočnosti dostane na trh a stane sa z nich liečivo, ktoré môžu pacienti užívať. Od prvej fázy výskumu až po registráciu liečiva a uvedenie na trh prebehne často vyše desať rokov,“ vysvetľuje MUDr. Necpál.
Posledné desaťročia zmenili laicky i vedecký pohľad na Parkinsonovu chorobu smerom k lepšiemu. „Ide najmä o invazívne liečebné možnosti, ktoré pacienti s pokročilou formou tejto choroby nemali k dispozícii. V tejto sfére sa vyvíjajú vo svete nové technológie, napríklad MR navigovaná liečba ultrazvukom. Skúšajú sa aj nové lieky. Tieto možnosti sa pravdepodobne časom dostanú na všedný trh a budú raz slúžiť pacientom aj u nás na Slovensku. Každý pokrok však vyžaduje dostatok času na jeho preskúšanie, a tak musíme byť trochu trpezliví,“ uzatvára.
Kontakt pre médiá
Kontakt neslúži na objednávanie pacientov na vyšetrenie, očkovanie, testovanie a zasielanie výsledkov vyšetrení.
Kontakty na všetky spoločnosti a zdravotnícke zariadenia Skupiny AGEL nájdete v zozname spločností Skupiny AGEL