O nemocnici

„Epilepsia je chronické ochorenie mozgu charakterizované opakovaným výskytom epileptických záchvatov. V liečbe sa používajú lieky – antiepileptiká, v indikovaných prípadoch liečba epileptochirurgická, eventuálne iné špecifické postupy ako stimulácia blúdivého nervu či niektorých častí mozgu. Pri sekundárnych, teda provokovaných záchvatoch liečime primárnu príčinu záchvatu, čo môže byť mozgový nádor či zápal,“ vysvetľuje MUDr. Mária Holá z neurologickej ambulancie Nemocnice AGEL Zvolen.

Epileptické záchvaty môžeme rozdeliť do dvoch skupín podľa toho, čo ich spôsobuje – idiopatické a symptomatické záchvaty. Príčinou idiopatických záchvatov spravidla býva vrodená funkčná porucha mozgu. Symptomatické, alebo tiež provokované záchvaty, však bývajú vyvolané iným ochorením mozgu. Môže ísť o detskú mozgovú obrnu, vrodenú vývojovú chybu mozgu, nádor, cievnu mozgovú príhodu, úraz, zápal či toxické poškodenie mozgu. Záchvat sa môže tiež objaviť v komplexe abstinenčných príznakov, ale aj pri vynechaní niektorých dlhodobo užívaných liekov alebo pri otravách.

Trvanie záchvatu je individuálne, od niekoľkých desiatok sekúnd až po hodiny. Pri epileptickom záchvate dochádza k náhlej zmene klinického stavu pacienta, ktorá je spôsobená patologickou hypersynchrónnou aktivitou mozgu. To sa môže prejaviť ako náhly záraz v činnosti, zmena psychického stavu, opakované pseudo účelné pohyby, zášklby tela, tŕpnutie, senzorické prejavy, záblesky v zornom poli, pocity už videného a zažitého, príznaky zo strany tráviaceho traktu či náhle poruchy vedomia s pádom alebo kŕčmi tela.

To, že epilepsia je duševné ochorenie, je dávno vyvrátený mýtus. Epilepsia má totiž organický podklad, ide teda o telesné ochorenie, ktorého príčinou môže byť aj geneticky podmienená odchýlka. Ak teda máte podozrenie na epilepsiu alebo sa vo vašej rodine epilepsia vyskytla, je rozumné podstúpiť neurologické vyšetrenie. „V úvode je to klinické neurologické vyšetrenie a laboratórny rozbor krvi. Nasleduje zobrazovacie vyšetrenie mozgu, teda CT a magnetická rezonancia, a elektroencefalografické vyšetrenie, teda EEG. Tieto vyšetrenia sú doplnené podľa indikácie o vyšetrenie EEG po spánkovej deprivácii. V špecializovaných centrách je možné realizovať aj video-EEG monitoring, invazívne EEG so zavedením elektród na povrch alebo do tkaniva mozgu a funkčné MRI,“ objasňuje diagnostiku epilepsie MUDr. Holá.

Možnosti liečby u detí i dospelých sú prakticky identické – základom je správne nastavenie medikamentóznej liečby. Pri zle kompenzovaných epilepsiách sa v kontexte ďalších nálezov individuálne zvažuje aj epileptochirurgická liečba, stimulácia nervus vagus. Mimoriadne dôležité sú tiež režimové opatrenia – pravidelný spánkový režim a vyhýbanie sa faktorom, ktoré vyvolávajú záchvaty (požitie alkoholu, energetických nápojov, vynechanie liečby). Dôležitý je tiež individuálny prístup a psychoterapia.  

Mnoho ľudí aj v súčasnosti ešte stále nevie, ako sa zachovať, ak sa ocitnú v blízkosti osoby s epileptickým záchvatom. MUDr. Holá radí: „Snažíme sa zabezpečiť, aby sa pri záchvate človek neporanil. Dobre je všimnúť si príznaky pri záchvate, teda napínanie končatín, kŕče, pozáchvatovú zmätenosť či agresivitu  a tiež dĺžku trvania záchvatu, čo sú údaje dôležité pre zdravotníkov. Nesnažíme sa násilím otvoriť pacientovi ústa, vyťahovať jazyk, dávať mu niečo do úst, neprimeraným násilím brániť kŕčom. RZP voláme vždy, keď ide o prvý záchvat, kumuláciu záchvatov, pacient sa nepreberá po 5 minútach, ostáva dezorientovaný, má poranenie alebo napríklad oslabenie končatín, zvracia či udáva silné bolesti hlavy.“